nedeľa 25. augusta 2013

Už je to oficiálne: EU nenávidí kresťanstvo.

Je to už oficiálne: Európska únia nenávidí kresťanstvo.



Malé kniežatstvo Andorra, nachádzajúce sa medzi Francúzskom a Španielskom, má na čele dve hlavy štátu a to francúzskeho prezidenta a španielskeho biskupa zo Séo de Urguell.


V jeho tesnej blízkosti sú dva národy a oba prijali euro za svoju menu. Kniežatstvo aj napriek skutočnosti, že nie je členom EU, sa rozhodlo prijať euro za svoju menu a tým vstúpiť do eurozóny podobne ako iné malé štáty, napr. Vatikán, Monaco alebo San Maríno. Podobne ako tieto štáty aj Andorra má právo dať do obehu svoje vlastné euromince.
Podľa dohody by mala Andorra vydať 2,5 miliona mincí pre vlastné použitie, pričom začiatok emisie bol stanovený na 1.január 2014.
Pre zaujímavosť vkladám link na víťazné návrhy euromincí celoštátnej súťaže http://news.coinupdate.com/new-andorra-euro-coins-submitted-for-approval-2017/
Jedno z jeho najslávnejších umeleckých diel, románsky obraz z kostola Svätého Martina z Cortinady, bol vybraný ako námet na národnú stranu euromincí s nominálnou hodnotou 10, 20 a 50 eurocentov..


To bolo však pre EU a ECB už veľa. Tie nariadili odstránenie podobizne Pána Ježiša Krista z návrhov a nemohli zostať ani ako kultovné umelecké dielo pochádzajúce z priestoru historicky chudobného na pamiatky z minulosti. Európske inštitúcie však boli nekompromisné - z dôvodov náboženskej neutrality nesmú byť žiadne odkazy, a to ani v podobe metafor, na kresťanstvo.
Pritom je pre eurobyrokratov zjavne nepodstatné, že podobizeň Ježiša Krista je v srdciach nielen Androrčanov, ale aj ostatných národov Európy symbolom vzájomného sebaporozumenia.

A tak mohla zostať len zvonica kostola - zrejme tá nie je náboženská... Malý národ, ktorý má ako jednu zo svojich dvoch hláv čo by predstaviteľov štátu biskupa, sa poddal rozkazom. Na rozdiel od Slovenska, ktoré si úspešne ubránilo svätosť svätých Cyrila a Metoda na pamätných minciach.

A nielen na rozdiel od Slovenska. V roku 2007 vydalo Nemecko pamätnú desaťeurovú mincu, pri príležitosti 800. výročia narodenia Sv. Alžbety Durínskej. Svätica, ktorá bola mimochodom dcérou uhorského kráľa Ondreja II. (práve jej je zasvätený košický dóm) tam okolo hlavy svätožiaru má. - Teda za predpokladu, že to nie je bublina skafandra pre astronautov. (>)
Je súčasne zaujímmavé, že kým Kristus prekáža, na nových eurobankovkách vydávaných od roku 2013 tým istým úradníčkom neprekáža stvárnenie pohanskej bohyne Európy.

Na záver pre porovnanie vkladám obrázok oboch návrhov mincí:

V lepšom  rozlíšení tu.



Autor: TvojOponent@gmail.com

Použité zdroje: 

Pôvodný text:
It's official: the European Union hates Christianity

Ďaľšie zdroje:
http://www.tripomatic.com/Andorra/Church-of-Sant-Mart%C3%AD-de-la-Cortinada/
http://www.minube.com/fotos/rincon/426971/2537721
Vyhľadávanie obrázkov.
http://es.wikipedia.org/wiki/Iglesia_de_San_Mart%C3%ADn_de_la_Cortinadahttp://myeurohobby.eu/forum/topics/andorra-and-the-euro?id=2793785%3ATopic%3A299045&page=2#comments
https://www.facebook.com/AndorraEuroCoinshttp://govern.ad/index.php?option=com_k2&view=item&id=4765:el-govern-presenta-el-disseny-definitiu-de-les-monedes-d%E2%80%99euro&Itemid=41

Diskusia na stránkach sekulárnych humanistov.

piatok 7. júna 2013

Snahy o sekularizáciu štátu sú porušením Ústavy.

Sekulárni humanisti vedú zápas s cirkvou na viacerých frontoch. Jedným z nich je aj zápas o absolútnu sekularizáciu štátu, ktorá v posledných rokoch zachádza až do tragikomických situácií. Zo sekularizácie sa stáva fraška. Ľudia vrátane tých bez vyznania len s údivom povyťahujú obočie nad zaslepenosťou humanistíkov.
Najčastejšou mantrou sekulárnych humanistov je citácia z Ústavy SR, citujem:


PRVÁ HLAVA
Prvý oddiel
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA 
Čl. 1 
1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.


A je to. Alfa-omega sekularizácie. Pláštik, do ktorého obliekajú kresťanofóbni ateisti nenávisť voči veriacim, toleranciu násilia páchaného na kresťanoch. Ak sa ktosi rozhodne poukázať na toto násilie, je obvinený z porušenia princípov sekulárneho štátu. Táto zvrátená sekularizácia zachádza do groteskného prepisovania dejín. Z vierozvestcov Konštantína a Metoda robia akýchsi ujov s azbukou v podpazuší. To ale nie je téma na tento príspevok.

Vrátim sa k pôvodnému zámeru a poukážem na kľúčový rozpor sekularizácie.

Dajme si definíciu, citujem z wikipédie:

Sekularizmus je svetonázor / =ideológia/ zameraný na spoločnosť ako takú a verejný život ako taký a ignorujúci náboženstvo, prípadne aj požadujúci striktné oddelenie spoločnosti a verejného života - najmä štátu - od cirkvi.

Definícia jasne hovorí, že sekularizmus je IDEOLÓGIA. Vráťme sa teraz na text Ústavy Slovenskej republiky, citujem:

1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Rozmenené na drobné: Slovenská republika je zvrchovaný štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu a teda ani na ideológiu sekularizmus.

Podobný prístup je možný použiť aj v prípade ideológie homosexualizmu, podľa ktorej sú nepatričným spôsobom zvýhodňovaní príslušníci sexuálnych menšín. Títo si na úkor právneho štátu uchvacujú nadpráva, na ktoré v štáte neviažúcom sa na žiadnu ideológiu nemajú mať proste právo. Konkrétne mám na mysli homosexuálne manželstvá. No na druhej strane nikto v našej krajine nechyroval o heterosexuálnych manželstvách. Prečo? Lebo doteraz manželstvo bolo plodivým vzťahom, kde sa neskúmala sexuálna preferencia a mohli ho uzatvoriť ako homosexuáli tak aj heterosexuáli. Skúmala sa jedine dobrovoľnosť a podpora štátu plodivému vzťahu má úplne racionálny základ. Uspokojovanie prirodzeného sexuálneho pudu, ako je známe aj sekhumanistom, vedie k plodeniu detí, ktorých počet či čas narodenia môže bytostne ohroziť ľudí v plodivom vzťahu. Preto tá podpora spoločnosti manželstvu muža a ženy.


pondelok 11. marca 2013

Veru aj ateizmus je len vierou.

Kultúrna vojna čo by hlavný ideologický stret dvoch kozmologických konceptov a východísk pre spoznávanie sveta a hľadania zmysluplnosti života, sa dnes vedie na línii kresťanstvo versus ateizmus. Kým kresťania nemajú problém prijať názor, že zložitosť sveta a jeho pôvod sa vymyká chápaniu človeka, ateisti naopak sa sami prehlasujú za stúpencov rozumu a pripúšťajú len to a len potiaľ, pokiaľ im to dovolí rozum, vedecké poznatky a - fantázia.
V skratke - ateisti považujú kresťanov za veriacich v neoverené idei a sami seba za neveriacich. Lebo neveria v neoverené idei. To, že sú vzápätí poľahky pristihnutí pri slepej viere v neoverené hypotézy, teda sú pristihnutí pri viere, ich privádza do zúrivého zúfalstva.

Ja ateizmus viera? Ateisti tvrdia, že v žiadnom prípade.


Portál komunity ateistov "Ateisti.sk" uvádza, citujem:
Ateizmus (iné názvy: neverectvo; pejoratívne bezbožnosť, z gr. atheos = bezbožný < a = ne- + theos = boh) znamená absenciu viery v existenciu Boha alebo Bohov. Tak ako nezbieranie známok nie je koníček a nefajčenie nie je zlozvyk tak, ani ateizmus  NIE JE VIERA ANI NÁBOŽENSTVO.
V podobnom duchu sa nesú aj vyjadrenia ateistických diskutérov, citujem:
Tak ateizmus je viera? :D Ak je ateizmus viera, budem sa ďalej venovať môjmu nádhernému hobby nezbierania známok :]
Vždy mi pripadala táto definícia ateizmu absurdná. Najprv si definujete boha ako neviditeľnú nehmotnú bytosť, ktorá sa dá spoznať iba cez vieru. A následne hovoríte o ľuďoch čo tejto báchorke neveria ako o "veriacich" v neexistenciu. 
Potom krestania su neveriaci? Pretoze neveria, ze Boh neexistuje. Hra so slovickami...
Naco vymyslate take bludy? Ateisti neveria vo vsemohuceho čarodejníka, bodka.

Podobných citátov nájdeme veľmi veľa. Odrážajú stav mysle dnešného moderného ateistu - podráždenie pri pohľade do zrkadla. Definícia ateizmu ako viery v neexistenciu Boha je pre nich neprijateľná.

Ateisti neveria v existenciu Boha. Hoci v skutočnosti veria v neexistenciu Boha. Akokeby medzi tými dvomi výrokmi bol nejaký významový rozdiel. ( > )


No kultivovanejšie stránky zaoberajúce sa ateizmom princíp viery neodmietajú. Wikipédia otvorene píše o ateizme nevyhnutne spojenom s vierou, citujem:
Veľa ateistov zastáva taktiež názor, že keďže ich postoj nevyžaduje žiadnu vieru okrem viery v to, čo je možné pozorovať priamo našimi zmyslami...atď
Dokonca aj veľký ateistický filozof Nietzsche tvrdí, že viera je nevyhnutná, citujem:
“Prísne vzaté neexistuje nič také ako veda bez akýchokoľvek postulátov...filozofia či viera tam musí byť ako prvá, aby z nej veda mohla získavať smer , zmysel , hranice , metódu , a právo existovať....Základom našej viery vo vedu je vždy metafyzická viera.“
Viera nie je ničím iným ako neovereným predpokladom, ktorý považujeme na základe životných skúseností a aktuálneho stavu poznania za prijateľný. Kresťania považujú svoje náboženské presvedčenie za prijateľné a rovnako tak ateisti odmietajú  kresťanstvo z pochopiteľných dôvodov. Oba názorové prúdy majú pre svoj postoj zdôvodenie, ktorým ten svoj predpoklad, teda vieru, dokážu logicky brániť.

Porovnávanie ateistickej viery k nezbieraniu známok nie je zrovna najšťastnejšie. Pretože ak nezbieranie známok nie je koníčkom, potom nemôže byť asexualita sexualitou, či rôzne sexuálne orientácie rovnocennými. No dnešný stav je taký, že aj asexualita sa považuje za sexualitu a poblúdenie je orientáciou.

Ateizmus teda vierou rozhodne je. Nie vierou náboženskou, odvodenou od nasmerovania na nejakého boha, ale vierou filozofickou. Pretože ateizmus vychádza z neovereného predpokladu, ktorý si osvojil a postavil na ňom celé spektrum filozofií.

Tvrdenie, že ateizmus nie je viera, je len kŕčovitý a podráždený pokus vyčleniť sa z komunity voči kresťanom, nakresliť pomyselné hranice a viesť zápas s umelovytvoreným nepriateľom.
Rozdeľ a bojuj, podmaňuj a vládni! Živočíšny princíp boja o teritórium. To je ateizmus vo svojej podstate.




streda 20. februára 2013

Byť moderným - byť sexuálnym šovinistom.


Nacionálny šovinizmus z 19.-20. storočia dnes nahradili šovinizmy stranícke, politické a sexuálne, vo svojich prejavoch rovnako primitívne, hlúpe, agresívne, povýšenecké, vtierajúce sa...považujúce všetko iné za nepriateľské . Nacionálnych štváčov nahradili politológovia, politici, homoaktivisti, feministky. Cieľ však zostáva rovnaký. Na princípoch rozdelenia pospolitého ľudu, rozumej daňových poplatníkov, uchádzať sa o benefity z daní a disponovať mocou umožňujúcou parazitovať na ostatných pohŕdavo označovaných lúzou.
Tento politický či sexuálny šovinizmus je vo svojich chrakteristikách eugenickým prístupom k prísllušníkom vlastného živočíšneho rodu homo sapiens, obdobou už prekonaného nacizmu, praxe rovnako eugenickej založenej na delení ľudstva na nadľudí a podľudí, ale aj obdobou starších totalitných zriadení rovnako založených na tých s právom zotročovať a vládnuť nad tými zotročenými a poddanými.

Árijská migrácia.

Mapky dobre poslúžia aj pre agendu homosexuálneho šovinizmu a rovnako aj pre potreby politického šovinizmu.
Rovnako ako za čias Hitlera a rovnako aj za čias liberalizmu.

Vývoj ľudstva a demokracie sa dostal z kaluže pod odkvap.

Všetcí tí, čo kedysi boli v kalužiach a sú dnes pod odkvapmi, právom sa zamýšľajú, prečo kresťanstvo prežíva, kým všetky izmy sú zvrhávané a zatracované. Kresťanstvo, náuka Krista príchodzivšieho na tento svet ako bezdomovec a odivšieho ako zločinec, ponúka kostru správania prízvukujúcu ľudskú dôstojnosť všetkým. Naprieč dejinám sa kresťanstvo v očiach stúpencov nespravodlivých ideológii nadľudí a podľudí stáva nepriateľom číslo jeden s potenciálom ohroziť teorie nadradenosti jedných nad tými ostatnými.
Preto ten povyk, preto tá nenávisť, preto to štvanie proti Cirkvi.

Nemecký nacionalizmus sa v minulom storočí inštitucializoval do NSDAP. Reakciou na jeho tragické dôsledky bol boľševický internacionalizmus alebo dnes liberálny multikulturalizmus.
Sexuálny šovinizmus sa organizuje cez hnutie známe pod skratkou LGBT a reakcie na jeho tragické dôsledky sú záležitosťou budúcnosti.
Agresivita, s akou sa sexuálny šovinizmus pretláča, je však zrovnateľná s agresivitou vnucovania nacizmu alebo marxizmu. Kto nie je stúpencom ideí LGBT, je automaticky vybranou elitou exkomunikovaný a označený za homofóba a nepriateľa.
LGBT má svoje chápadlá všade, rovnako ako NSDAP v 20.storočí. Toto združenie nájdeme nielen na povestných estrádach homosexuálov - Dúhových pochodoch, ale aj v najvyšších úradoch našej krajiny. Pri Úrade vlády vznikla komisia LGBT. Vláda dotuje portál Homofobia.sk oprávňujúci zhromaďovať citlivé údaje o všetkých občanoch vyjadrujúcich nesúhlas s politikou sexuálneho šovinizmu. LGBT je podporovaná pro-potrat nadšencami ako je Možnosť voľby. V štáte Washington sa LGBT-úradníci rozhodli odstrániť zo sobášnych listov slová ženích a nevesta a nahradiť ich označením manželský partner 1 a manželský partner 2 alebo osoba A a osoba B.
LGBT sa zasadzuje o absolútne zrovnoprávnenie rôznych modelov sexuálneho súžitia s rovnakým právom na adopcie detí - bez dôrazu na záujem dieťaťa.LGBT ide ešte ďalej  podporuje biznis s deťmi ako tovarom, keď vyjadruje nadšenie nad komerčným využitím matiek na rodenie detí pre homosexuálov.

A Ty, občan, trp!

Ak nesúhlasíš, síce zatiaľ nepôjdeš do plynovej komory, ale budeš len označený za netolerantného, hlúpeho, barbara, konzervu, blázna... a to len preto, že máš iný názor.
Diskutovať so šovinistami je neakceptovateľné. Sexuálni šovinisti nediskutujú. Tí len diktujú. Rovnako ako kedysi nacisti či neskôr komunisti.
Ak sa ktokoľvek bráni analyzovať svoje vlastné názory, stáva sa ich otrokom. Odtiaľ je krôčik do organizácií typu siekt, autoritatívnych systémov a totalít. Vrátane LGBT.

Ale môžeš skúsiť si svoj názor obhájiť. Napríklad zodpovedaním týchto jednoduchých otázok:
https://sites.google.com/site/tvojoponent/homosexualita-3/nove-otazky-pre-homosexualov-1

nedeľa 16. decembra 2012

Sovietsky "Dekrét o emancipácii žien" z roku 1918.


Až po prečítaní sovietskych vyhlášok o zoštátnení detí a žien a násilnom popretŕhaní rodinných citových vzťahov chápem odpor mnohých k symbolom komunizmu, kosáku s kladivom, a pripájam sa k všeobecnému zákazu tohto symbolu podobne, ako je zákaz hákových krížov. Pri čítaní spomínaných sovietskych vyhlášok z roku 1918 mi behal mráz po chrbte. Akým citovým utrpením museli prejsť Saratovčania a Tambovci, keď im bolo nariadené odovzdať svoje milované deti do výchovy štátu a rozpustiť manželstvá. A to ešte v tej chvíli netušili, že blízka budúcnosť pre nich skončí pohľadom do hlavní guľometov len preto, že chceli mať rodinu.


"ДЕКРЕТЫ О "РАСКРЕПОЩЕНИИ ЖЕНЩИН"


Mnohé dekréty sovietskej moci ohromia svojou hlúposťou a ďaľšie svojou krutosťou, fanatizmom a zbytočnou brutalitou. Komunisti ich zverejnili v mestách Kronštadt, Pulkovo, Luga, Vladimír, Saratov. O týchto dekrétoch dnes nenájdete zmienku v dejepise sovietskeho režimu. Nuž pozrite sa na dve také vyhlášky, ktorými sa sovietska moc a komunisti rozhodli zrušiť nielen súkromné vlastníctvo, ale aj rodinu, pretože rodinu pokladali za prežitok, za základnú bunku buržoázneho života (!)

(Z knihy: ... B.V.Sennikov Tambov povstania 1918-1921 Raskrestyanivanie a Rusko 1929-1933 - M.:. "Vydanie", 2004)

Emancipácia žien.



1.Dňa 1.marca 1918 bolo v meste Vladimír zrušené súkromné vlastníctvo žien ( zrušené manželstvo ako stará povera kapitalistického systému). Všetky ženy sú vyhlásené za slobodné a nezávislé. Každej dievčine, ktorá ešte nedosiahla vek 18 rokov, je garantovaná plná ochrana osobnosti.

Úrad pre bdelosť a Úrad pre voľnú lásku.




2. Každý, kto poníži dievča slovom alebo sa pokúsi ju znásilniť, bude revolučným tribunálom odsúdený na maximálny trest počas revolučnej doby.




3. Každý, kto znásilní dievča mladšie ako 18 rokov, bude považovaný za štátneho väzňa a bude odsúdený v plnom rozsahu revolučnej doby.




4. Každá dievčina, ktorá dosiahla vek 18 rokov, bude vyhlásená za majetok štátu. Musia byť zaregistrované na Úrade voľnej lásky a Úrade pre bdelosť a majú právo si vybrať muža vo veku od 19 do 50 rokov za priateľa na súžitie. (žijúceho v spoločnej domácnosti)




5. Právo zvoliť si muža do spoločnej domácnosti môže využiť raz za mesiac. Úrad voľnej lásky je vo svojom rozhodovaní nezávislý.




6. Všetky deti narodené z takýchto zväzkov sú majetkom republiky a budú odovzdané rodičkami (matkami) do sovietskych jaslí. Po dosiahnutí veku 5 rokov budú tieto poslané na výchovu do detských „domácich obcí“. Vo všetkých týchto zariadeniach budú zadržiavané a vzdelávané na verejné náklady.

Poznámka: Takýmto spôsobom budú všetky deti uchránené od predsudkov rodín a dostanú lepšie vzdelanie a výchovu. Vyrastie z nich nová generácia bojovníkov za „svetovú revolúciu“.





Ďalej sa vyhlasuje dekrét pre saratovskú oblasť, ktorý má niektoré odlišnosti od dekrétu vyhláseného pre Vladimir, no v základe sú si podobné. Tieto vyhlášky miestnych sovietov sa ukazovali ako sporné a v prípadoch problémov zodpovednosť za ne niesol miestny soviet a nie sovnark. Bola tu však hrozba, že účinnosť takých dekrétov povedie k populačnej explózii a sovieti sa ich báli uviesť do praxe. Keď vyšiel takýto dekrét v Saratove, jeho účinnosť zapríčinila útek tisícok obyvateľov. Títo sa spolu so svojimi ženami a dcérami ponáhľali do Tamby, rebelujúceho regionu, ktorý odmietol uznať sovietmi kontrolované výbory a vláda mesta neuznávala sovietsku vlasť. Počet obyvateľov mesta sa po príchode utečencov zdvojnásobil. Avšak mesto poskytlo domov všetkým podobne, ako počas invázie napoleonskych vojsk v roku 1812. Utečenci zo Saratovskej oblasti boli ubytovaní v hoteloch a rodinách občanov, kde boli srdečne prijatí a obklopení starostlivosťou.

Dekrét Sovietu ľudových komisárov Saratovskej gubernie o zrušení súkromného vlastníctva žien.


Právne manželstvo uzatvárané do nedávnych čias nepochybne sa javí ako produkt sociálnych nerovností, a ktoré musí byť v sovietskej republike vykorenené.

Doposiaľ zákonné manželské zväzky slúžili ako silná zbraň v rukách buržoázie v boji proti proletariátu, pretože vyhovali iba im.Najkrajší jedinci nežného pohlavia sú vo vlastníctve buržoázie, imperialistov, a z takého majetku a vlastníctva nemohlo nebyť narušené riadne pokračovanie ľudského rodu.


Preto Soviet ľudových komisárov Saratovskej gubernie so súhlasom Oblastného výkonného výboru robotníckych, vojenských a roľníckych zástupcov, nariadil:

1. Od 1.januára 1918 sa ruší právo trvalého vlastníctva žien vo veku od 17 rokov do 32 rokov.

Poznámka: Pre určenie veku je rozhodujúci zápis v pasporte (občianskom preukaze). V prípade neexistencie takého dokumentu sa vek určí na základe svedectva a podľa vonkajšieho vzhľadu.

2. Táto vyhláška sa nevzťahuje na ženy s piatimi a viac deťmi. 

3. Pre bývalých vlastníkov (manželov) sa zachováva právo na mimoriadne používanie svojej ženy.

Poznámka: V prípade nesúhlasu bývalého muža s uplatňovaním tohoto nariadenia do praxe stráca práva, ktoré mu boli udelené týmto článkom.



4. Všetky ženy, ktoré spadajú do pôsobnosti tejto vyhlášky, sú vyňaté zo súkromného vlastníctva a stávajú sa majetkom robotníckej triedy.



5. Správu prerozdeľovania a usporiadania nikomu nepatriacich žien vykonáva prílsušná Rada robotníckych, vojenských a roľníckych zástupcov


6. Občania muži majú právo používať ženy nie viac ako 4 krát týždenne po dobu troch hodín za nižšie uvedených podmienok.

7. Každý člen pracovného kolektívu je povinný odrátať z svojho príjmu dve percentá na Fon národného vzdelania.
8. Každý muž želajúci si využiť inštanciu národného bohatstva, je povinný predložiť od závodného robotníckeho výboru alebo odborovej organizácie osvedčenie o svojej príslušnosti k robotníckej triede.
9.Muži nepatriaci k robotníckej triede získavajú právo na používanie nikomu nepatriacich žien za podmienky mesačného polatku uvedeného v bode 7. do fondu 1000 rubľov.
10. Všetky ženy vyhlásené podľa tejto vyhlášky za národný majetok, dostávajú z fondu národného pokolenia finančnú pomoc vo výške 280 rubľov z mesiac.


11. Tehotné ženy sú oslobodené od daní a hospodárskych povinností počas 4 mesiacov ( 3 mesiace pred pôrodom a 1 mesiac po pôrode ).


12. Bábätká po mesiaci od narodenia budú odobraté do „Národných jaslí“, kde dostanú vzdelanie a výchovu do veku 17 rokov.

13. Matka dvojčiat dostane finančnú náhradu 200 rubľov.


16. Osoby vinné zo šírenia pohlavne prenosných chorôb budú postavené pred súd revolučnej doby.Sovietom sa doporučuje presadzovať a zaviesť zlepšenia podľa tohoto dekrétu.

Iniciátormi boli členovia Sovnarkomu a ЦК РКП Kollontaj a fiktívna manželka Lenina. Krupská.
Zverenenie týchto dekétov sa stretlo s obrovským pobúrením ľudí. Lenin na to zaregoval v zmysle, že je predčasné v tejto fáze revolúcie trvať na týchto dekrétoch, pretože nástojenie na nich by mohlo poškodiť revolúciu. Vyhláška pripravená na jeho podpis bola odložená na neskôr a na priaznivejšiu dobu.
_____________________________________________________________________

Stanovisko RKC ku komunizmu.


11. Táto náuka odopiera ľudskému životu akúkoľvek posvätnosť a duchovný ráz, čím prirodzene degraduje manželstvo a rodinu na neviazaný a čisto občiansky zväzok, respektíve len dôsledok určitého hospodárskeho systému; popiera jestvovanie manželského zväzku právnomravnej povahy, zväzku, o ktorom by nemohla rozhodovať ľubovôľa jednotlivcov alebo kolektívu; popiera teda aj nerozlučnosť manželstva. Zvlášť treba podotknúť, že komunizmus ženu nijako neviaže na rodinu alebo domácnosť. Hlása emancipáciu ženy, čím ju odvádza od rodinného života i od starostlivosti o deti a zapája ju do verejného života a do kolektívnej výroby v rovnakej miere ako muža, presúvajúc starostlivosť o kozub a potomstvo na spoločnosť. Napokon odopiera rodičom právo na výchovu; chápe ho ako výlučné právo spoločnosti a rodičia len v mene spoločnosti a z jej poverenia môžu vychovávať.
Zdroj: http://dkc.kbs.sk/dkc.php?in=dr17
_____________________________________________________________________

Súvisiace odkazy:

štvrtok 13. decembra 2012

Výrok na dnešok: O sľuboch materialistického socializmu


Citujem:
Už tieto stručné postrehy naznačujú, že Berďajev tak jednoznačne rozlišuje medzi kresťanstvom a kresťanmi. Veľmi dobre si uvedomuje, že kresťanské náboženstvo je najťažšie zo všetkých, lebo v živote sa náboženstvo lásky realizuje najťažšie. A mravné hodnoty ľudí, ktorí vyznávajú náboženstvo (alebo sú aj ateisti) sa dajú merať práve podľa ich viery a ideálov. Preto je pre kresťana ťažké byť na výške svojej viery a ideálu, lebo kresťan musí milovať aj nepriateľov, aj niesť svoj kríž, čo nemusí ani žid, ani mohamedán, ani materialista.
Veď koniec-koncov Cirkev Kristova nie je povolaná, aby organizovala život a vonkajším, násilným spôsobom víťazila nad zlom. “Cirkev očakáva všetko od vnútorného, duchovného prerodu, súčinnosti ľudskej slobody a Božej milosti” ([4], s. 6). V tomto kontexte vyjadruje Berďajev veľmi pregnantne podstatnú črtu kresťanstva. “Kresťanstvo svojou podstatou nemôže násilne zničiť radikálne ľudské zlo ľudskej prirodzenosti, kresťanstvo uznáva slobodu človeka” ([4], s. 6). Pripomína, že nie skrze slobodu, ale násilím nad ľudskou slobodou sa uskutočňovali sľuby materialistického socializmu, ktorý chcel nastoliť spravodlivosť, odstrániť utrpenie a zlo a pod. To je vlastne príklad vonkajšej, donucovacej sociálnej organizácie, cesty sociálneho donútenia k cnosti, k dobru a pravde. Ale v tom spočíva hlavný rozdiel medzi ním a kresťanstvom, ktoré vyžaduje cestu vnútorného, duchovného prerodu.
Zdroj: http://www.uski.sk/frm_2009/ran/2004/cl040209.htm