Pán Sulík došiel na zaujímavú mšlienku. Veľmi ťažko riešiteľné vzorce správania a názory hypoteticky rozvinie v nejakej extrémnej situácii a na základe takého riešenia potom aplikuje ten istý vzorec rozhodnutí aj na jednoduchšie situácie.
Ako príklad je možno uviesť jeho zamyslenie nad relatívnou hodnotou ľudského života tu
Dobre teda.Osvojme si tento jeho prístup k riešeniu spoločenských otázok dotýkajúcich sa morálky a pokúsme sa rovnako zodpovedať otázku, či je alebo nie je homosexualita rovnocenná s heterosexualitou
Predstavme si situáciu po jadrovej katastrofe na Zemi. Je pripravený vesmírny koráb na evakuáciu, no môže vziať na palubu okrem riadiaceho pilota len jedného človeka.Povedzme, že tým veliteľom je pán Sulík.Koho vezme na palubu? Svojho syna? Svojho homosexuálneho kamaráta? Alebo plodnú ženu? Len jedno riešenie zabezpečí opätovnú obnovu ľudstva.A pán Poliačik ani Richard Fekete v tomto prípade obnovu ľudskej civilizácie nezabezpečia ani s kondómom a ani bez neho.
Homosexualita teda nemôže byť v žiadnom prípade rovnocenná s prirodzenosťou života.
Pán Sulík tvrdí, že aplikáciou jeho riešenia extrémnej situácie dokázal , že ľudské životy nemajú rovnakú hodnotu a teda je logické podľa liberálov pristupovať rozdielne k právu na život hodnotiac potenciálny prínos každého počatého dieťaťa pre spoločnosť, teda vraždenie detí chudobných a handikepovaných je podľa liberálnej morálky správnym riešením.
Tu je však na mieste otázka, či aj sexuálne orientácie by nebolo správne hodnotiť tiež na základe ich potenciálnych hodnôt pre spoločnosť.Je zvláštne, že pre liberála sú riešenia s nezvratným následkom prijateľné a stojace nad právom na život počatého dieťaťa, no v prípade politickej agendy homosexuálov páni liberáli používajú prevrátený princíp.
Predseda slovenských liberálov teda stojí zoči-voči dileme. Bude sa naďalej tváriť ako nahý kráľ alebo dá za pravdu malému dievčatku?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára