Správa o stave ateizmu.

Píše sa rok 2012. Kultúrna vojna, ako sa taktne nazýva netaktné znevažovanie náboženského presvedčenia kresťanov v Európskej únii a ich kultivovaná obrana, sa vedie na mnohých frontoch. Najsurovšie výpady proti predovšetkým katolíkom sú zatiaľ len na diskusných fórach internetu, no toto virtuálne bojové územie nezriedka, ba čoraz častejšie, sa šíri aj do skutočného života. Na území dnešného Československa neprešlo ani štvrťstoročie a kresťan musí opäť premýšlať, či sa verejne prizná k svojmu presvedčeniu a životnej filozofii,alebo si ponechá vieru len vo svojom najintímnejšom súkromí , aby sa tak vyhol skutočnému ohrozeniu svojich životných istôt. Byť kresťanom je vraj hanba.Byť nasledovníkom Krista, hlásajúceho lásku k blížnym, prízvukujúcemu dodržiavanie Zmluvy, ktoré nariaďuje Nepokradneš, Neoklameš, Nezosmilníš či Nezabiješ, je prejavom slabosti. Darwinizmus dneška žiada mocných, silných a bezohľadných predátorov. A ten,kto ním nie je, je okamžite považovaný takmer za škodnú hodnú úrovne a osudu obete.

Čo sa teda deje v našej krajine, ktorej ľud v novembri 1989 odhodlane sa hlásil k trpezlivosti a vytrvalosti znášať príkoria spoločensko-hospodárskych reforiem? Sľúbili sme si lásku, sľúbili sme si pravdu vravieť len, sľúbili sme si vydržať,sľúbili sme si nový deň. Nový deň po takmer 23 rokoch je opäť s temnými mrakmi na oblohe prinášajúcimi cenzúru, zastrašovanie, znevažovanie. Sloboda prejavu , ktorá mala byť jedným zo záladných pilierov demokracie, sa mení na neslobodu po prejave. Nespravodlivosť a bezprávie sa opäť rozlieva po našej krajine ako zhubná povodeň. Preživší čoraz častejšie s nádejou na vyslobodenie z duševného utrpenia dúfajú v skorú milosrdnú smrť. Neexistencia sa zdá byť ľúbivejšou a schodnejšou cestou pre spravodlivých, možno i morálnejšou,ako kolaborácia so zlom alebo priamo stotožnejšie sa s ním. Hrozivo narastá počet samovrážd. Pravda sa dnes opäť nenosí.Je nemoderná. Je prejavom slabosti. Duše dnešného vraj moderného človeka ovláda namiesto charakteru mamona.

V časoch diktatúry proletariátu, v časoch,keď vedúcu úlohu v strane a v spoločnosti mala KSČ, bola príčina ľahko definovateľná. Bola ňou totalitná ateistická ideológia marxistického komunizmu. Komunisti, ako sa vtedy nazývali stúpenci budovania socializmu, tvrdili, že nový spoločenský poriadok je zákonitosťou dejinného vývoja a len oni majú právo na absolútnu pravdu vo všetkom. Proti duševnej tyranii ako prvá vystúpila RKC. Pre komunistov sa stala nepriateľom číslo jedna. Nasledovalo prerušenie diplomatických stykov s Vatikánom a deštruktívna manipulovatívna ateizácia.Podľa tajných dokumentov tej doby schválených vedúcimi komunistami, sa ateizačný tlak sústreďuje na mladých.Generácie rodičov a starých rodičov sa mali ponechať postupnému vymretiu. Komunisti boj o presvedčenie občana, ako to Hitler kedysi výstižne nazval, boj o dušu človeka, viedli s cieľom vychovať mladého človeka k slepej viere v absolútnu spoľahlivosť štátom manipulovanej vedy a k pohŕdaniu vlastnými rodičmi. Prepisovali sa učebnice dejepisu na obraz neomylnej strany.Prepisovali sa učebnice jazyka,literatúry. Dokonca aj fyziky. Komunistická ideológia sa stávala nespochybniteľnou dogmou spochybňujúcou elementárne prírodné zákony. Pochybovanie o správnosti smerovania sa stalo trestným. Stali sme sa diktatúrou. Štátna správa sa začala plniť pologramotnými nevzdelancami a tým sa začal pniť zákonitý scenár spoločenskej evolúcie. Historická katastrofa systému sa stala otázkou času.

Dnes nevládnu komunisti. Dnes nie je modernou ideológiou komunizmus.Dnes charakterovo tí istí ľudia,ktorí nachádzajú zaľúbenie v samoľúbosti nadradenosti vlastného názoru, opäť plnia tabuľkové miesta štátnych úradov. Skorumpovaní úradníci na pozíciách, ktoré by mali byť spájané s morálnou autoritou, stávajú sa štandardom správania občanov. Veď prečo by nemal kradnúť občan,ak to robí aj správca a poslanec? Najväčšie bremeno boja proti liberalizmu, ateistickej ideológii dneška,je opäť na pleciach veriacich a Cirkvi. Cirkev dnes, aj napriek veľmi jemne a diplomaticky prednášaným kritickým posolstvám adresovaným kormidelníkom spoločnosti, sa stáva - zase - nepriateľom číslo jedna. Liberáli na riadiacich pozíciách cielene štvú proti kresťanom šírením klamstiev tváriacich sa ako dôveryhodný hlas mienkotvornej skupiny. Sú šírené skreslené informácie o živote veriacich, o dejinách, o zločinnosti kléru. Prínosy kresťanov pre civilizáciu sú bagatelizované. Pochybenia zveličované. Dnes, rovnako ako za vlády jedinej správnej strany, či ešte predtým, za Hitlera. Manipuluje sa s verejnou mienkou. Spochybňuje sa etika a morálka. Veriaci sú označovaní za primitívov, tupcov, spiatočníkov, nevzdelancov, nepriateľov vedy a pokroku. Čím je hlas Cirkvi káravejší, tým liberáli sú agresívnejší. Nenávisť zaslepuje liberálov až do takej miery, že podmieňujú priznanie základného práva na život pre kresťanov prijatím protikresťanských zákonov. Piliere kresťanského života sú spochybňované. Manželstvo je vraj prežitkom. Pravda vraj neexistuje. Základnou etickou normou sa stáva peňažná hodnota. Vzťah dvoch ľudí je podmieňovaný ekonomickou výhodnosťou. Deti sú záťažou,prekážkou. Vzdelanie je len na papieri. Spravodlivosť relatívna a rovnako tak aj morálka. Cirkev napriek mediálnej presile ponúka úplne iné hodnoty. Jej hodnoty sú v priamom kontraste s hodnotami liberalizmu.
Jeho Eminencia kardinál Ján Chryzostom Korec vyhlásil,citujem:

"Kapitáni života štátov bez Boha a bez duchovných hodnôt šíria cez masmédiá slobodu bez hraníc pod heslom bezhraničného liberalizmu, v ktorom je všetko dovolené. Všetko v mene takzvanej slobody. Ľudia obrátili na ruby všetkých sedem hlavných hriechov a vyhlásili ich za cnosti. Pýchu nazvali zdravým sebavedomím, lakomstvo zákonom ekonomiky, smilstvo nazvali zdravým biologickým inštinktom a takmer jedinou radosťou zo života, nestriedmosť nazvali vyššou životnou úrovňou, surovú závisť a nenávisť nazvali bojom o spravodlivosť a politickú slobodu, hnev nazvali rozhorčením nad názormi druhých, lenivosť nazvali filozofickým postojom. Takto kapitáni štátov bez Boha paralyzovali ľudí a národy. A zmocňujú sa ľudí i sveta."


Liberáli dnes,rovnako ako komunisti budujúci spoločnosť založenú na vedeckom ateizme, či Hitler pred viac ako 70 rokmi, útočia na veriacich s tézou, že veda a viera si odporujú. Ateisti tvrdia, že Cirkev obmedzuje vedecké bádanie. Neuvedomujú si však, že práve kresťanstvo prinieslo pre civilizáciu modernú vedu. Cirkev neobmedzuje vedecké bádanie,ale vnáša doň etický princíp. Ateisti povýšili vedu na náboženstvo a akákoľvek kritika vedy a vedcov je pre nich tým, čím je pre moslima urážka Alaha.

O vede a zločinoch páchaných v mene vedy ale nabudúce.