nedeľa 16. decembra 2012

Sovietsky "Dekrét o emancipácii žien" z roku 1918.


Až po prečítaní sovietskych vyhlášok o zoštátnení detí a žien a násilnom popretŕhaní rodinných citových vzťahov chápem odpor mnohých k symbolom komunizmu, kosáku s kladivom, a pripájam sa k všeobecnému zákazu tohto symbolu podobne, ako je zákaz hákových krížov. Pri čítaní spomínaných sovietskych vyhlášok z roku 1918 mi behal mráz po chrbte. Akým citovým utrpením museli prejsť Saratovčania a Tambovci, keď im bolo nariadené odovzdať svoje milované deti do výchovy štátu a rozpustiť manželstvá. A to ešte v tej chvíli netušili, že blízka budúcnosť pre nich skončí pohľadom do hlavní guľometov len preto, že chceli mať rodinu.


"ДЕКРЕТЫ О "РАСКРЕПОЩЕНИИ ЖЕНЩИН"


Mnohé dekréty sovietskej moci ohromia svojou hlúposťou a ďaľšie svojou krutosťou, fanatizmom a zbytočnou brutalitou. Komunisti ich zverejnili v mestách Kronštadt, Pulkovo, Luga, Vladimír, Saratov. O týchto dekrétoch dnes nenájdete zmienku v dejepise sovietskeho režimu. Nuž pozrite sa na dve také vyhlášky, ktorými sa sovietska moc a komunisti rozhodli zrušiť nielen súkromné vlastníctvo, ale aj rodinu, pretože rodinu pokladali za prežitok, za základnú bunku buržoázneho života (!)

(Z knihy: ... B.V.Sennikov Tambov povstania 1918-1921 Raskrestyanivanie a Rusko 1929-1933 - M.:. "Vydanie", 2004)

Emancipácia žien.



1.Dňa 1.marca 1918 bolo v meste Vladimír zrušené súkromné vlastníctvo žien ( zrušené manželstvo ako stará povera kapitalistického systému). Všetky ženy sú vyhlásené za slobodné a nezávislé. Každej dievčine, ktorá ešte nedosiahla vek 18 rokov, je garantovaná plná ochrana osobnosti.

Úrad pre bdelosť a Úrad pre voľnú lásku.




2. Každý, kto poníži dievča slovom alebo sa pokúsi ju znásilniť, bude revolučným tribunálom odsúdený na maximálny trest počas revolučnej doby.




3. Každý, kto znásilní dievča mladšie ako 18 rokov, bude považovaný za štátneho väzňa a bude odsúdený v plnom rozsahu revolučnej doby.




4. Každá dievčina, ktorá dosiahla vek 18 rokov, bude vyhlásená za majetok štátu. Musia byť zaregistrované na Úrade voľnej lásky a Úrade pre bdelosť a majú právo si vybrať muža vo veku od 19 do 50 rokov za priateľa na súžitie. (žijúceho v spoločnej domácnosti)




5. Právo zvoliť si muža do spoločnej domácnosti môže využiť raz za mesiac. Úrad voľnej lásky je vo svojom rozhodovaní nezávislý.




6. Všetky deti narodené z takýchto zväzkov sú majetkom republiky a budú odovzdané rodičkami (matkami) do sovietskych jaslí. Po dosiahnutí veku 5 rokov budú tieto poslané na výchovu do detských „domácich obcí“. Vo všetkých týchto zariadeniach budú zadržiavané a vzdelávané na verejné náklady.

Poznámka: Takýmto spôsobom budú všetky deti uchránené od predsudkov rodín a dostanú lepšie vzdelanie a výchovu. Vyrastie z nich nová generácia bojovníkov za „svetovú revolúciu“.





Ďalej sa vyhlasuje dekrét pre saratovskú oblasť, ktorý má niektoré odlišnosti od dekrétu vyhláseného pre Vladimir, no v základe sú si podobné. Tieto vyhlášky miestnych sovietov sa ukazovali ako sporné a v prípadoch problémov zodpovednosť za ne niesol miestny soviet a nie sovnark. Bola tu však hrozba, že účinnosť takých dekrétov povedie k populačnej explózii a sovieti sa ich báli uviesť do praxe. Keď vyšiel takýto dekrét v Saratove, jeho účinnosť zapríčinila útek tisícok obyvateľov. Títo sa spolu so svojimi ženami a dcérami ponáhľali do Tamby, rebelujúceho regionu, ktorý odmietol uznať sovietmi kontrolované výbory a vláda mesta neuznávala sovietsku vlasť. Počet obyvateľov mesta sa po príchode utečencov zdvojnásobil. Avšak mesto poskytlo domov všetkým podobne, ako počas invázie napoleonskych vojsk v roku 1812. Utečenci zo Saratovskej oblasti boli ubytovaní v hoteloch a rodinách občanov, kde boli srdečne prijatí a obklopení starostlivosťou.

Dekrét Sovietu ľudových komisárov Saratovskej gubernie o zrušení súkromného vlastníctva žien.


Právne manželstvo uzatvárané do nedávnych čias nepochybne sa javí ako produkt sociálnych nerovností, a ktoré musí byť v sovietskej republike vykorenené.

Doposiaľ zákonné manželské zväzky slúžili ako silná zbraň v rukách buržoázie v boji proti proletariátu, pretože vyhovali iba im.Najkrajší jedinci nežného pohlavia sú vo vlastníctve buržoázie, imperialistov, a z takého majetku a vlastníctva nemohlo nebyť narušené riadne pokračovanie ľudského rodu.


Preto Soviet ľudových komisárov Saratovskej gubernie so súhlasom Oblastného výkonného výboru robotníckych, vojenských a roľníckych zástupcov, nariadil:

1. Od 1.januára 1918 sa ruší právo trvalého vlastníctva žien vo veku od 17 rokov do 32 rokov.

Poznámka: Pre určenie veku je rozhodujúci zápis v pasporte (občianskom preukaze). V prípade neexistencie takého dokumentu sa vek určí na základe svedectva a podľa vonkajšieho vzhľadu.

2. Táto vyhláška sa nevzťahuje na ženy s piatimi a viac deťmi. 

3. Pre bývalých vlastníkov (manželov) sa zachováva právo na mimoriadne používanie svojej ženy.

Poznámka: V prípade nesúhlasu bývalého muža s uplatňovaním tohoto nariadenia do praxe stráca práva, ktoré mu boli udelené týmto článkom.



4. Všetky ženy, ktoré spadajú do pôsobnosti tejto vyhlášky, sú vyňaté zo súkromného vlastníctva a stávajú sa majetkom robotníckej triedy.



5. Správu prerozdeľovania a usporiadania nikomu nepatriacich žien vykonáva prílsušná Rada robotníckych, vojenských a roľníckych zástupcov


6. Občania muži majú právo používať ženy nie viac ako 4 krát týždenne po dobu troch hodín za nižšie uvedených podmienok.

7. Každý člen pracovného kolektívu je povinný odrátať z svojho príjmu dve percentá na Fon národného vzdelania.
8. Každý muž želajúci si využiť inštanciu národného bohatstva, je povinný predložiť od závodného robotníckeho výboru alebo odborovej organizácie osvedčenie o svojej príslušnosti k robotníckej triede.
9.Muži nepatriaci k robotníckej triede získavajú právo na používanie nikomu nepatriacich žien za podmienky mesačného polatku uvedeného v bode 7. do fondu 1000 rubľov.
10. Všetky ženy vyhlásené podľa tejto vyhlášky za národný majetok, dostávajú z fondu národného pokolenia finančnú pomoc vo výške 280 rubľov z mesiac.


11. Tehotné ženy sú oslobodené od daní a hospodárskych povinností počas 4 mesiacov ( 3 mesiace pred pôrodom a 1 mesiac po pôrode ).


12. Bábätká po mesiaci od narodenia budú odobraté do „Národných jaslí“, kde dostanú vzdelanie a výchovu do veku 17 rokov.

13. Matka dvojčiat dostane finančnú náhradu 200 rubľov.


16. Osoby vinné zo šírenia pohlavne prenosných chorôb budú postavené pred súd revolučnej doby.Sovietom sa doporučuje presadzovať a zaviesť zlepšenia podľa tohoto dekrétu.

Iniciátormi boli členovia Sovnarkomu a ЦК РКП Kollontaj a fiktívna manželka Lenina. Krupská.
Zverenenie týchto dekétov sa stretlo s obrovským pobúrením ľudí. Lenin na to zaregoval v zmysle, že je predčasné v tejto fáze revolúcie trvať na týchto dekrétoch, pretože nástojenie na nich by mohlo poškodiť revolúciu. Vyhláška pripravená na jeho podpis bola odložená na neskôr a na priaznivejšiu dobu.
_____________________________________________________________________

Stanovisko RKC ku komunizmu.


11. Táto náuka odopiera ľudskému životu akúkoľvek posvätnosť a duchovný ráz, čím prirodzene degraduje manželstvo a rodinu na neviazaný a čisto občiansky zväzok, respektíve len dôsledok určitého hospodárskeho systému; popiera jestvovanie manželského zväzku právnomravnej povahy, zväzku, o ktorom by nemohla rozhodovať ľubovôľa jednotlivcov alebo kolektívu; popiera teda aj nerozlučnosť manželstva. Zvlášť treba podotknúť, že komunizmus ženu nijako neviaže na rodinu alebo domácnosť. Hlása emancipáciu ženy, čím ju odvádza od rodinného života i od starostlivosti o deti a zapája ju do verejného života a do kolektívnej výroby v rovnakej miere ako muža, presúvajúc starostlivosť o kozub a potomstvo na spoločnosť. Napokon odopiera rodičom právo na výchovu; chápe ho ako výlučné právo spoločnosti a rodičia len v mene spoločnosti a z jej poverenia môžu vychovávať.
Zdroj: http://dkc.kbs.sk/dkc.php?in=dr17
_____________________________________________________________________

Súvisiace odkazy:

štvrtok 13. decembra 2012

Výrok na dnešok: O sľuboch materialistického socializmu


Citujem:
Už tieto stručné postrehy naznačujú, že Berďajev tak jednoznačne rozlišuje medzi kresťanstvom a kresťanmi. Veľmi dobre si uvedomuje, že kresťanské náboženstvo je najťažšie zo všetkých, lebo v živote sa náboženstvo lásky realizuje najťažšie. A mravné hodnoty ľudí, ktorí vyznávajú náboženstvo (alebo sú aj ateisti) sa dajú merať práve podľa ich viery a ideálov. Preto je pre kresťana ťažké byť na výške svojej viery a ideálu, lebo kresťan musí milovať aj nepriateľov, aj niesť svoj kríž, čo nemusí ani žid, ani mohamedán, ani materialista.
Veď koniec-koncov Cirkev Kristova nie je povolaná, aby organizovala život a vonkajším, násilným spôsobom víťazila nad zlom. “Cirkev očakáva všetko od vnútorného, duchovného prerodu, súčinnosti ľudskej slobody a Božej milosti” ([4], s. 6). V tomto kontexte vyjadruje Berďajev veľmi pregnantne podstatnú črtu kresťanstva. “Kresťanstvo svojou podstatou nemôže násilne zničiť radikálne ľudské zlo ľudskej prirodzenosti, kresťanstvo uznáva slobodu človeka” ([4], s. 6). Pripomína, že nie skrze slobodu, ale násilím nad ľudskou slobodou sa uskutočňovali sľuby materialistického socializmu, ktorý chcel nastoliť spravodlivosť, odstrániť utrpenie a zlo a pod. To je vlastne príklad vonkajšej, donucovacej sociálnej organizácie, cesty sociálneho donútenia k cnosti, k dobru a pravde. Ale v tom spočíva hlavný rozdiel medzi ním a kresťanstvom, ktoré vyžaduje cestu vnútorného, duchovného prerodu.
Zdroj: http://www.uski.sk/frm_2009/ran/2004/cl040209.htm

utorok 11. decembra 2012

Homosexuáli, feministky, liberáli a rozvrat národného jazyka.




Viete, ako sa povie po anglicky učiteľ?
A viete ako sa povie učiteľka?
No skúsme si tie isté slová preložiť do nemčiny, španielčiny alebo ...alebo   vyberme si trebárs maďarčinu.
Vo všetkých jazykoch nájdeme čosi spoločné. Nerozlišujú rody.
Ľúbozvučné slovanské jazyky sa môžu popýšiť výnimočnosťou - dokážu pomocou gramatiky a skladby slov rozlíšiť rod mužský od ženského. Je to charakteristická vlastnosť, ktorá náš malebný jazyk odlišuje od anglo-saských. Alebo ugro-fínskych. Podobným spôsobom náš jazyk rozpoznáva rod aj pri tvorbe vlastných mien a rodovú odlišnosť si zachováva aj pri opisovaní rodovo rozdielnych vecí pomocou prídavných mien. Schopnosť rodového rozlíšenia si náš jazyk dokáže zachovať aj v iných slovných druhoch.
Do tohto ustáleného zaužívaného jazykového a dorozumievacieho systému sa vnášajú cudzorodé prvky z iných jazykov. Ovplyvňovanie slovnej zásoby je bežná vec.Jazyk je ako živý organizmus, vyvíja sa a v ňom sa zrkadlia aj spoločenské pohyby. Po roku 1989 náš jazyk postihla devastačná lavína v podobe slepého preberania amerikanizmov. A tak sa z pukancov stal popcorn, z hlasitosti volume, z oddelení pre styk s verejnosťou public relation, z tvaroznalectva dizajn, z obilného pečiva cereálne... Milan Markovič v jednom svojom článku vtipne poznamenal, že Slováci nezačali používať angličtinu preto, že by ju dokonale ovládali, ale preto, že neovládajú ani len svoj materinský jazyk.
Na tejto slepej vlne amerikanizácie slovenského jazyka sa priplazila ďaľšia pohroma - feminizmus.
Akási nedocenená dáma prišla s návrhom zrušenia prechyľovania ženských priezvisk. Vraj je to rodová diskriminácia. Lebo podľa feministiek prechyľovanie ženských priezvisk ponižuje dôstojnosť žien a to tým, že naznačuje povinnosť ženy sa podriadiť mužovi a priezvisko je vyjadrením vlastníckeho vzťahu muža. Napríklad pani Nováková teda logicky patrí pánu Novákovi. A ak dôjde k rozvodu a novému sobášu, mužovi predsa priezvisko zostáva a žena sa zase podriaďuje novému mužovi - aj novým priezviskom. Nuž akáže to krivda sa stala na ženách?
Nestala sa žiadna krivda. Len hlúposť opantala mysle súdružiek feministiek.
Dámy z feministických hnutí zabúdajú, že:
Podriadenosť alebo vlastníctvo sa vyjadruje privlastňovacími prídavnými menami a tie sú na konci s krátkym -a. Teda by privlastnená pani Nováková bola po privlastnení len pani Novákova. Je to malý dĺžeň pre pravopis, no veľký skok pre medziľudské vzťahy.
Novomanželia si vyberajú priezvisko podľa svojho uváženia. Majú na výber viacero možností. Priezvisko si zmeniť môže len žena a preberie priezvisko muža, s prechyľovacou koncovkou samozrejme. Ale je prípustné aj prebratie ženského priezviska mužom, bez tej koncovky -ová. Môžu si obaja ponechať svoje priezviská, či si môžu vybrať úplne nové. Kdeže sa stala krivda? Ach ano.... koncovka -ová feministkám oči kole.
Pracovník jazykovedného ústavu sa k záležitostiam prechyľovania ženských priezvisk vyjadril šalamúnsky. Odstránenie prechyľovania je v rozpore s jazykovou tradíciou slovenčiny, ale ženám by sa malo umožniť podľa vlastného uváženia písať priezviská bez tej do očí bijúcej koncovky - ová. Dobre, takže naša modelová pani Nováková bude teda pani Novák. Nech sa pani feministka zadávi. Okolie si zaťuká prstom na čelo, a dievčatko hlesne: Kráľ chodí nahý!
A tak pani feministka Novák ide po ulici a stretne pani feministku Pokornú. A ako to medzi klebetnicami z Klubu nesmrteľných chodí, Novák-pani sa so širokým úsmevom na tvári popýši svojím mužsky znejúcim ženským priezviskom. Už je rovnocenná s mužmi, už je Novák a nie nejaká chudera Nováková. Lenže aj pani Pokorná chce byť moderná feministka. Ale na emancipáciu by potrebovala prechyľovaciu koncovku (-ová) a tú táto nešťastnica nemá. A tak na matrike požiada o zmenu priezviska a vzápetí sa z pani Pokornej, povedzme z pani Alžbety Pokornej stane pani Alžbeta Pokorný.
Dámy sa poberú domov.
U Novákovie family je tradičná moderná idylka. Pán Novák varí v kuchyni, pani Novák číta na Azete noviny. Pán Novák je tiež tvrdý stúpenec  rodovej rovnosti.  Žiadnu diskrimináciu žien nestrpí. Keď rovnoprávnosť, tak pre všetkých. A vyberie sa na matriku aj Novák. Novák - pán. Pán Novák chce rovnaké právo prechyľovania priezvisk pre mužov, ako majú ženy. Matrikárka chvíľu premýšľa, ale keďže je to stará feministka, ktorá sa na úrad dostala iba kvôli vyrovnávajúcim rodovým kvótam, tak namodeluje pánovi Novákovi priezvisko podľa jeho priania - z "pán Novák" sa stane pán Novákovej. Konečne zdravý rozum zvíťazil. Nevedno nad čím.
Ošiaľ rodovej rovnoprávnosti postupne zachváti všetkých. Pani Janů sa chce prechýliť, aby slávnostne deklarovala svoje majetkové zatriedenie k rodine Rokefelerovcov. Aj pán Tomšů sa chce prechýliť a dať na vedomie svoju podriadenosť k manželke Tomšů. A čo starká báčika Chocholovie? Tú kto prechýli? A hlavne - ako? Aj Zuzanka Hraškovie zostáva bezradná stáť pri pitvore.
Na Pride Bratislava 2030 sa opäť uskutoční teatrálny sobáš dedičného predsedu hnutia homosexuálov s jeho tridsiatym druhým registrovaným partnerom. Rozhodnú sa pre spoločné priezvisko Putrovci. On, pán, bude Putra a on, tiež pán, bude Putrov. Nech je všetkým jasné, kto ku komu patrí. Na slávnostnej maškaráde za nadpráva sexuálnych menšín spíšu memorandum, v ktorom požadujú nahradiť označenie muža, manžela, slovom aktív a ženu navrhujú označiť za pasív. Lebo ani delfíny sa nezvyknú označovať ako manžel delfín s manželkou.
Onoho času som sa obrátil na pani feministku Pietruchovú s otázkou, či vidí rodovú diskrimináciu aj v písaní zámen oni/ony . Márne, odpovede som sa nedočkal.
Mmiochodom, napadá ma, nebolo by správne feministky nazývať feministami? Aby sme boli rodovo korektní...
A po tom celom samohašterení jednu chuťovku, či ako hovoria ľudia nad úrovňou, jednu delikatesu. Skúste si, len tak sami pre seba, v duchu vysklonovať priezvisko pani Novák. Aký bude tvar v druhom páde? Od pani Nováky? Podľa vzoru žena? Hehe... Veru veru, bez prechyľovania nevyskloňujete ani  ... ani... starú bačkoru. :))) Hehe... A dokonca aj pani Merkel či stará Clintonka sa bude musieť pokloniť našim jazykovým zvyklostiam. Lebo reč je o pani MerkelOVEJ alebo ClintonOVEJ. A nie o pani Merkel či o pani Clinton. Nuž ktovie. Raz daňovnikmi dotovaný vládny odbor pre rodovú rovnosť nahradí slovenské skloňovanie pomocou siedmich pádov anglickým spôsobom sklonovania. Ale ešte predtým si feministky posvietia na rodovo nekorektné piktogramy a dopravné značky. Lebo taký pánsky bicykel na značke prechod pre cyklistov spôsobuje vážne psychické problémy feministkám.

Prečítajte si súvisiaci článok od blogera pána Antona Hrnka: Čo s našou koncovkou -ová
A neprehliadnite ani diskusiu pod článkom.


pondelok 10. decembra 2012

Boh alebo manželku na prvé miesto?


Reakcia k článku Martiny Cipkovej "Náboženský fanatizmus"


Ja tak trošku rozumiem autorke. Ona totiž poukazuje na problém modloslužobníctva. Praktikovanie rituálov, ktoré môžu viesť k náboženskej slepote. Lenže takí prehnane veriaci  aj keď dávajú na prvé miesto Boha, v podstate dávajú na prvé miesto nie Boha ale svoju predstavu o ňom, ktorej sa klaňajú. Pretože ak niekto prehliada starostlivosť o rodinu alebo manželku, dopúšťa sa práve vtedy skrivodlivosti voči Bohu.
Kresťanstvo charakterizuje rešpektovanie Desatora, jeho dodržiavanie. Pre kresťana je to zákon, no tento zákon sa napĺňa láskou. Lebo s láskou sa človek nedopúšťa ani vrážd, ani krádeží, necudzoloží, neklame... Naplnením Zákona, naplnením zmyslu kresťanstva, je láska, úcta k blížnemu.
Keďže nie som teológ, pomôžem si Katechizmom, z ktorého citujem:


"DRUHÁ KAPITOLA „MILOVAŤ BUDEŠ SVOJHO BLÍŽNEHO AKO SEBA SAMÉHO“ 
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nové prikázanie vám dávam… Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34).
2196 Na otázku, ktoré prikázanie je prvé, Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ,Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ,Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet“ (Mk 12,29-31). 
Svätý Pavol apoštol to pripomína:(2822) „Kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska“ (Rim 13,8-10). "

Koniec citátu,zdroj tu: http://www.katechizmus.sk/?action=getk&kid=2949

Takže len dodám, nemajte strach z ľudí vyjadrujúcich svoju lásku k Bohu, ale skôr z tých, ktorí za prioritu lásky k Bohu skrývajú vlastný egoizmus. Oddaného kresťana nespoznáte ani podľa šiat a ani krížikov.
Ešte by som upriamil pozornosť na jednu vec, ktorá ilustruje nebezpečenstvo zbožňovania partnera a odsúvania Boha na nižšie priečky. Ak totiž partner začne nútiť svoju manželku (a v dnešnom svete divokých vzťahov partnerku) k nemorálnemu správaniu, predstaviť si môžete čokoľvek, má prednosť Boh, Zákon, Desatoro či pre ateistov zdravý sedliacky rozum a rozchod s takým tyranom je lepším riešením ako slepá oddanosť ku kedysi milovanému partnerovi. Preto Boh je na prvom mieste. Podľa mňa.
viere"  a "Cirkev a spoločnosť" ? Cesta cez môj azetovský profil.
Zdroj: http://blog.sme.sk/diskusie/2084005/1/19449712/Nabozensky-fanatizmus.html#19449712

nedeľa 14. októbra 2012

Rozprávka o dvoch kozliatkach s dobrým koncom.


alebo otvorený dopis predsedovi Spoločnosti Prometheus pánovi Romanovi Hrádeckému.


Zo stránky Spoločnosti Prometheus.Citujem:
Na základe informácie od člena Spoločnosti Prometheus (ďalej len SP) sme sa dozvedeli, že v regionálnej tlači, v týždenniku MY ORAVSKÉ NOVINY, bol zverejnený článok o vykrádani motorových vozidiel ku ktorému bol použitý na prvej strane titulok DLHOPRSTÍ ATEISTI Zlodeji kradli, kým sa ľudia modlili. V samotnom článku však nikde nebola uvedená informácie že by zlodeji, ktorých zadržala polícia, vyjadrovali svoj svetonázor, ktorým mal byť podľa titulku ateizmus.
Toľko citát. Zdroj http://prometheus.unas.cz/myon.htm
                             http://slovakia.humanists.net/myon.pdf

Idú dve kozliatka oproti sebe. Prídu k lávke cez potok a hoci vidia, že lávka je úzka, vykročia na ňu obe. Stretnú sa v strede nad potokom a ani jedno nechce cúvnuť. Chvíľu sa dohadujú, ako je zrejmé zo zverejneného rozhovoru na stránke spoločnosti Prometheus, až nakoniec jedno povie:
Určite sme to nemysleli tak, ako popisujete, a úmysel hanobiť skupinu osôb bez vyznania musím odmietnuť. A, opakujem, osobne a aj za noviny sa ospravedlňujem za tú formuláciu avíza. Skúste teda ešte pár klikov na klávesnicu a napíšte mi, či naozaj trváte na zverejnení Vášho protestu a ospravedlnenia, ktoré ste nám poslali. Čakám Vašu odpoveď.
A to druhé kozliatko registrované v zozname osôb spolupracujúcich s ŠTB (http://www.cibulka.com/cgi-bin/osoby.exe?code=W) pod maštaľným menom Eso , registračný zväzok 16574 , Hrádecký Roman, dátum narodenia 01.08.1959, dôverník, Banská Bystrica ) zamečalo, že len ono chce mať pravdu. A tak šéfredaktorka týždenníka MY ORAVSKÉ NOVINY cúvla a nechala samozvaného hovorcu ateistov a ľudí bez vyznania prejsť. Lebo múdrejší ustúpi.

O čo teda ide?

Týždenník MY ORAVSKÉ NOVINY zverejnili prípad trestného činu krádeže a z marketingových dôvodov ako je to už zvykom na Slovensku zmietajúcom sa v mediálnom gýče a bulvárnosti zvykom, dali tomu nadpis Dlhoprstí ateisti. Zlodeji kradli, kým sa ľudia modlili. S podobnými fígľami novinárov a redaktorov sa stretávame veľmi často, denne a na každom kroku. Pána predsedu Spoločnosti Prometheus Rommana Hrádeckého však nenapadne protestovať proti úrovni novinárskej etiky. Vzatie ľahkej irónie z nadpisu článku niekým ako urážka presvedčenia kresťanofóbnych osôb musí vzbudiť pohŕdavý úsmev na tvári každého čitateľa, ktorý nemá trpaslíčie srdce. Pán Hrádecký však k takým nepatrí. A tak s odhodlaním chrániť česť a nactiutŕhanie sadol za svoj "persónalkompjúter" a vytvoril kauzu. Medzi pospolitým ľuďom používajúcim zdravý sedliacky rozum sa tomu hovorí "búrka v pohári vody". A je na to aj liek, opäť zo studnice múdrostí mnohých generácií tohoto národa: "Nerobte z komára somára". Pán Hrádecký však zrejme nepozná tieto stáročiami osvedčené múdrosti. A možno aj pozná, len riadiť sa nimi mu príde akosi zaťažko. A tak na titulnú stránku svojho portálu zavesil kauzu diskriminácie ateistov, ktorá sa nekonala a bola kauzuou iba ak v hlave pána Hradeckého. Ten všetko zaklincoval takto:
Ostával len dúfať, že v budúcnosti nebudeme svedkami podobných nekorektných vyjadrení na adresu občanov bez náboženskeho vyznania v iných médiach. Zároveň pri tejto príležitosti chceme požiadať všetkých, ktorí zistia podobné nekorektné formulácie, či informácie, alebo vyjadrenia, ktoré sa dajú overiť aby nám ich zasielali na kontakty uvedené v spodnej časti tejto stránky.
Spoločnosť Prometheus

Musím Vám pripomenúť, pán Hrádecký, že v článku MY ORAVSKÉ NOVINY sa spomínali ateisti a nie osoby bez vyznania, čo je obrovský ale skutočne obrovský rozdiel. Za druhé, nikto Vám nedal právo vystupovať v mene všetkých ateistov a už vonkoncom nie v mene veriacich, ktorí sa rozhodli neprihlásiť sa k náboženskému presvedčeniu, pretože ho považujú za osobnú vec. Vo svojich mailoch sa okrem iného vyznávate k uctievaniu princípov slušnosti, úcty a spravodlivosti. Vzhľadom k tomu Vás žiadam o ospravedlnenie za vytváranie klamlivého dojmu, že ste predsedom združenia zastupujúcich všetkých ateistov. Súčasne zdôrazňujem, že nemáte morálne právo sa vydávať za človeka reprezentujúceho ľudí bez vyznania a bez ich poverenia nemáte právo, v duchu princípov, ku ktorým ste sa verejne prihlásili a to menovite k vyznávaniu k princípov úcty, slušnosti a spravodlivosti, vydávať prehlásenia a žiadosti na ospravedlnenie a nápravu. Ak tak činíte, konáte zavádzajúco a nekorektne.

Pán Hradecký sa na jednej strane hlási k princípom spravodlivosti a humanistickým ideálom. To je chválihodné. Lenže ak je páchaná tá istá krivda na človeku iného názorového presvedčenia ako je to jeho, tu už odvracia tvár od skrivodlivosti, ba práve naopak, sám ju podporuje. A zdôvodnenie je šokujúce. S ohľadom na racionalizmus považuje za potrebné poukazovať na agresivitu, nezmyselnosť a škodlivosť náboženstva v dnešnom svete. A aké racionálne vyjadrovacie prostriedky pán Hrádecký používa? Ako dôkaz racionality ateistov, ktorých vraj zastupuje pán Hradecký, vkladám obrázok:


Pán Hradecký tento druh argumentácie nazýva slušnou satirou. Hoci portál Spoločnosti Prometheus nemá nič spoločné so satirou. Je to hrubé zneváženie náboženského cítenia katolíkov. Takéto konanie však nepoburuje len veriacich, ale aj ateistických intelektuálov a argumentačný primitivizmus a fanatizmus zašiel priďaleko na to, aby iní ateistickí intelektuáli mlčali. Nedávny názorový konflikt medzi takpovediac liberálnymi a fundamentalistickými stúpencami sekulárneho humanizmu vyústil aj do medializovanej mailovej prestrelky, ktorú približuje na svojom blogu pán Škoda v článku "Vírenie medzi humanistami po Dni humanistov 2012". A veru odzneli veľmi ostré slová:

Odpoveď doc. E. Chmelára R. Škodovi.
Odpoveď od doc. Chmelára prišla obratom už 7. júla 2012:
Pán Škoda, už som Vám raz povedal, že ste fanatický dogmatik a jediný rozdiel medzi Vami a inkvizítormi je v tom, že neveríte v boha. Váš výklad humanizmu sa už ponáša na sektárstvo. Rád by som podotkol, že jedným zo základných znakov humanizmu je tolerancia, ktorej Vy nemáte ani zamak, ale nebudem s Vami zbytočne strácať čas, lebo Vy nepočúvate fakty, iba svoje predstavy. Asi by Vás roztrhlo od jedu, keby ste sa dozvedeli, že prítomným sa moja prednáška veľmi páčila. A dúfam, že Vás ako člena Spoločnosti Prometheus neurazilo, že Cenu humanistov dostala veriaca evanjelička. Buďte taký dobrý a už ma neobťažujte. Šetrite si zdravie.
E. Chmelár

Vráťme sa teda k rozprávke o dvoch kozliatkach. Pani Vojtaššáková, šéfredaktorka týždenníka MY ORAVSKÉ NOVINY múdro ustúpila predsedovi Spoločnosti Prometheus vidiac pred sebou maily človeka s trpaslíčim  srdcom. Pán Hrádecký sa jej za to odmenil zverejnením mailovej korešpondencie. No ktovie, raz to možno šéf SP zaradí aj do svojho životopisu. Podobne, ako Napoleon vojnu o Waterloo. Len s tým, že tento capko si svojím nastojčivým naliehaním na vynútenom ospravedlnení vlastne riadne umazal svoj charakter. A ktovie, možno ani nie. Nejaký ten fliačik na hnojisku si nikto už ani nevšimne.Na takú kopu hnoja treba  poriadny bager.


utorok 21. augusta 2012

Výrok na dnešok alebo BigBang a Cirkev.



... Cirkev nemala problémy s prijatím teórie Veľkého tresku. Komunizmus, ktorý tvrdil o sebe, že je vedeckou teóriou, bol novými vedeckými objavmi vyvrátený a Cirkev, o ktorej komunisti tvrdili, že je nevedecká, s novými vedeckými objavmi nemala problémy...


Viac tu: Ján Čarnogurský v článku Stretnutie s Kristom.

piatok 15. júna 2012

Výrok na dnešok alebo Nový ateizmus.



Citujem:

... tri staré chyby, ktorých sa noví ateisti vo svojich knihách opakovane dopúšťajú a ktoré im znemožňujú nezaujatý vedecký pohľad:

1) Noví ateisti popisujú náboženstvo ako súbor zastaralých presvedčení, ktoré sú vo svetle dnešného poznania očividne nepravdivé alebo ich nie je možné vedeckými metódami potvrdiť. V centre záujmu súčasného vedeckého skúmania náboženstiev sú však iné aspekty, ako otázky týkajúce sa vzniku života, života po smrti alebo rôznych zázrakov. Pre antropológov a sociológov je napríklad veľmi dôležité poznať významnú úlohu, ktorú zohráva náboženstvo pri budovaní ľudských spoločenstiev.

2) Noví ateisti vychádzajú z predpokladu, že fundamentalistickí veriaci vykladajú svoje posvätné texty doslovne. Avšak etnografi, ktorí mapujú komunity fundamentalistických veriacich (napr. James Ault vo svojej knihe Spirit and Flesh) dokazujú, že aj ľudia, ktorí sa vyhlasujú za ortodoxných veriacich, sú pri vykladaní svätých kníh (napr. Biblie) značne flexibilní. V mene ľudskosti či moderného prístupu k zložitým spoločenským situáciám sú ochotní ignorovať celé časti svätých textov.

3) Noví ateisti sa snažia dokázať, že náboženstvo je iba vedľajší produkt evolúcie a nepredstavuje evolučnú adaptáciu. Náboženský sentiment prirovnávajú k správaniu hmyzu, ktorý priťahuje svetlo sviečky, aj keď ho nakoniec jej plameň zabije. Odmietnutie argumentu o evolučnej adaptácii je pre nových ateistov kľúčové, pretože iba tak môžu o náboženstve hovoriť ako o jave, ktorý ľudstvu viac škodí ako prospieva..


Keď čítam knihy nových ateistov, nemám pocit objavovania nových pobreží. Vidím skôr zapaľovanie ohňov na starých bojiskách.


Viac tu:  http://www.kruhzivota.sk/novy-ateizmus-nepochopenie-nabozenstva


štvrtok 12. apríla 2012

Kto je Ježiš Kristus?

Kresťanofóbni ateisti v snahe spochybniť kresťanstvo a predovšetkým ústrednú postavu tejto viery, Ježiša Krista, spochybňujú jeho božskosť. Tvrdia, že mal súrodencov a dokonca vraj pochádzal z dvojčiat. Tým dvojčaťom mal byť Tomáš,neskôr popravený spolu s Kristom ako lotor Barabáš.
Niektorí tvrdia, že Mária bola pôvodom židovka a žena nežidovského vojaka Pandiru (Tiberius Julius Abdes Panthera), ktorému bola počas jeho neprítomnosti neverná a podviedla ho so židovským tesárom Jozefom, ktorý ju dostal do druhého stavu.
Títo rôzni pseudohistorici prinášajú kopy argumentov navzájom si protirečiacich. Jedni tvrdia, že "neexistujúci" Ježiš síce existoval, ale na kríži omdlel, zaspal či si len tak z nudy zdriemol a po ukrižovaní utiekol do Indie, kde je pochovaný a má aj hrob. (Teda nevystúpil na nebesia). alebo, citujem: „Ježiš prežil ukrižovanie a znova cestoval na Východ, tentoraz pod menom Yuz Asaf. Usadil sa v Kašmíre, pokračuje príbeh, kde sa oženil a zomrel prirodzenou smrťou. Židia v Šrínagare, hlavnom meste Kašmíru, doposiaľ uctievajú starú kryptu, o ktorej po generácie veria, že je v nej Ježiš - alebo Iša, ako ho oslovujú - pochovaný." Ako môže ktosi bežať zbičovaný na smrť po tortúre mučenia a s prepichnutými pľúcami, to už nedokážu zodpovedať a ujo Google to tiež nedokáže vysvetliť. Prepichnuté pľúca? No iste, tak sa bežať nedá. No ale čo ak ukrižovali namiesto Ježiša jeho dvojníka alebo niekoho iného? Zdá sa Vám taká konšpirácia pritiahnutá za vlasy? Veru, pri načúvaní ateistickým militantom treba rátať so všetkým. A tak sa dozviete, že JK bol vlastne globetrotter, svetobežník. Podnikol vraj dve cesty do Japonska. Z prvej sa vrátil cez Maroko a len tak-tak ubzinkol ukrižovaniu. Namiesto seba podstrčil na kríž nejakého chudáka. A tak sa spolu so suvenírmi - ušami svojho "brata" a vlasmi svojej mamy - vybral na 6000 míľ dlhú púť cez Sibír do Japonskej Šingy, aby sa stal pestovateľom cesnaku, príležitostným liečiteľom a miestnym guru. Veru, aj Japonci majú jeho hrob. Nielen jeho, aj s hrobom Mojžiša sa Vám Japonci pochvália. Rovnako, ako aj Indovia. A všade sú samozrejme modrookí Japonci, ktorí sú potomkovia Ježiša a Márie Magdaleny. Alebo Ježiša a domorodej Japonky. Fantázii sa medze nekladú. V Japonsku nájdete aj istého Savagučiho, ktorí Vám odprisahá, že je potomkom JK zomrevšieho v Japonsku vo veku 114 rokov.  
JK v Japonsku zjavne inšpiruje. Podvod známejší pod označením "kult čítačov chodiel" sa začal v roku 1980, kedy Hogen Fukunaga vyhlásil, že je nástupcom Ježiša Krista a Budhu. Tvrdil, že má schopnosť diagnostikovať choroby a vidieť do budúcnosti čítaním z chodidiel. Svojim zákazníkom vždy odporučil, aby sa zúčastnili drahého seminára, na ktorom vyliečia svoje choroby a vyriešia svoje problémy. Väčšinu jeho obetí tvorili ženy v domácnosti a pacienti v nemocniciach, ktorí mali naplánované operácie. Polícia sa dopočula o jeho „liečbe“ a Fukunaga a jeho suitu zatkla. Liečiteľ vyfasoval 12 rokov väzenia a kult skrachoval.
No dobre, ak teda neutiekol do Indie ani do Japonska, musel byť pochovaný v Jeruzaleme alebo kdesi tam a tak sa nám sypú na stôl ďaľšie verzie. Napr. o údajnom hrobe JK aj s nápisom jeho mena a aj jeho ženy Magdalény. Veď to dokázali vedci. To, že iní vedci, historici aj archeológovia to striktne vyvrátili, ateistom, tým rozumovo obmedzenejším, no o to hlučnejšie o sebe prehlasujúcim, že sú stúpencami zdravého rozumu, sa akosi nedostalo do ich štrbinového rozumového rozhľadu.
Ak teda sa ateistom, rozumejme tým bojovným ateistom, nedarí vyvrátiť existenciu JK a musia kapitulovať a uznať, že JK pravdepodobne žil, otvárajú ďaľšie kolo spochybňovania. Bola Mária Panna? Mal JK súrodencov?
Je pravdivá náuka o nepoškvrnenosti jej počatia?
Oľga Pietruchová sa ironicky vysmieva z tohoto kresťanského ideálu panny-ženy-matky ako najvyššieho a nikdy nedosiahnuteľného. Iný ateista tvrdí, že Mária bola znásilnená rímskymi vojakmi a iný ateista tvrdí ešte väčšiu absurdnosť a že tým vojakom bol vlastne žid Jozef, teda biologický otec Ježiša a teda Ježiš je dieťaťom znásilnenia. A v snahe spochybniť morálne posolstvo kresťanstva neváhajú označiť nepoškvrnené počatie Márie Panny za akt znásilnenia Bohom. Iní obviňujú Boha z pedofílie poukazujúc na nízky vek Márie, mala v čase pôrodu asi 15 rokov. Druhí však tvrdia,že Mária mala 19 a Jozef,adoptívny otec 80
rokov, opäť poukazujúc ne sexuálnu deviáciu, na ktorej stojí kresťanstvo. Svojou "troškou" do mlyna prichádzajú aj moslimovia prehlasujúc, že Kristus podľa nimi nájdeného Barnabášovho evanjelia pochádzajúceho z 5.storočia, písaného na zvieracej kože, nebol ukrižovaný a nebol ani syn Boha, ale prorok, ktorý predpovedal príchod Mohameda. Tak hor sa do celosvetovej islamskej revolúcie.

Všetci títo autori najrôznejších hypotéz, ktoré nikdy nedokázali a napriek
ich rozporuplnosti ich vydávajú za možné, pravdepodobné či isté, poukazujú
na nedôveryhodnosť Biblie a evanjelií, argumentujúc, že si jednotlivé texty
protirečia. Hoci protirečeniami ich vlastné výklady kresťanstva sú priam
presýtené.

Ateisti všetky tieto dohady považujú za oprávnené a biblické texty za
nedôveryhodné. Vraj pokiaľ Cirkev nepredloží dôkazy.

Boj o JK sa preniesol aj do politických ideológií. Ešte pred pár rokmi
absolútne odmietaná možnosť existencie Ježiša sa zmenila na
privlastňovanie prekrútených téz. Komunisti tvrdia, že JK bol prvý komunista. Riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher prehlasuje, že tento židovský rabín hlásal radikálny komunizmus a pacifizmus stýkajúc sa so zločincami a prostitútkami. Predseda SDĽ Peter Weiss onoho predvolebného času prehlásil, že kresťan môže byť aj komunista. (Hoci povojnový pápež rázne pohrozil exkomunikáciou kresťanom za členstvo v KSČ!) Nacisti v ňom uvideli bojovníka proti semitizmu. Homosexuáli v ňom vidia homosexuála. Liberáli liberála. Humanisti humanistu. Socialisti socialistu. Moslimovia proroka. Budhisti tvrdia, že rozpráva jako budhista. Hinduisti v ňom vidia, citujem „vidí svého Ísu. Sirové Weber s Ricem ho zatáhli do světa šoubyznysu, provolávajíce mu slávu, tvrdíc, že je to Superstar.“ Zdá sa, že Ježiš sa stal zlatým tronfom stúpencov všetkých ideológií. A vôbec komunistom neprekáža, že komunizmus je marxistická ideológia z 19.storočia,o ktorej v časoch JK nikto nechyroval.
Moslimom neprekáža považovať JK za jedného zo štyroch svojich
najvýznamnejších prorokov a súčasne trestom smrti trestať každého,kto
vlastní Bibliu.
Mesačník homosexuálov a lesieb na Slovensku trúfalo označuje Ježiša za impotenta a pritom prehliadajúc, že zakladajúci člen rovnomenného hnutia za práva homosexuálov Ganymedes – Martin Romaník - bol právoplatne odsúdený na tvrdo za pedofíliu.
Zaujímavé je, ako ľahko našli spoločný jazyk stúpenci novopohanstva a ateizmu. Ateisti nemajú problém pritakávať bludným tézam, že kresťania sa pri uctievaní Krista vlastne klaňajú diablovi, lebo práve kresťanstvo je vynálezom Setha. Ten totiž to všetko vymyslel iba preto, aby zabránil človeku sa duchovne oslobodiť a vrhol ho do neustáleho kolotoča reinkarnácií.
Ak už teda ateisti sú dotlačení priznať historickosť osoby Ježiša a pristúpia aj na možnosť, že kresťanstvo sa nemusí mýliť, rozhodnú sa spochybniť morálku kresťanstva a tvrdia, citujem:
No a Krista som podľa Nového zákona charakterizoval ako sadomasochistického psychopata tak túžiaceho zapísať sa natrvalo do dejín Sveta, že sa nechal ukrížovať. A položil som aj otázku: Kto celú tragifrašku ukrížovania naplánoval, zorganizoval, financoval a realizoval? A hlavne pečo?
Pre spochybnenie odkazu JK však dnešní sekulárni hummanisti dokážu urobiť šokujúce kotrmelce. Ateisti prízvukujúc, že ich pilierom je logika, veda a vedecké poznatky, sú ochotní uveriť, že Kristus prišiel už na tento svet a narodil sa druhý krát ako štvrté dieťa rakúskeho colníka nemeckej národnosti Alojzovi Hitlerovi a jeho tretej manželke Kláre v roku 1889...a citujem:
Pretože sa chcel pomstiť príbuzným tých, ktorí ho ukrižovali

Podľa Munistov bol Ježiš synom Zachariáša a Panny Márie,  ako Vykupiteľ údajne zlyhal, a preto musel “nastúpiť” na jeho miesto tzv. “Pravý Mesiáš” – kto iný ako samozrejme “reverend Mun”, ktorý sa zároveň vyhlásil za “boha”.  S jeho manželkou Hak ča Han – Munovou sa prehlásili za tzv. “Pravých rodičov” ľudstva.

Mno a teraz si vážení a milí čiatelia sadnite do svojich pohodlných kresiel a skúste si zodpovedať na otázku, čí Ježiš je prijateľnejší? Ten biblický alebo ten ateistický?
Ježiša možno nenávidieť,neuznávať,milovať i zbožňovať.Ale nie je možné ho prehliadať a ignorovať.Lebo ak by bol len aramejsky rozprávajúcim rebelom prelomu tisícročí, nikdy by jeho pamiatka neprežila 2000 rokov. Dnes by bol neznámy a ignorovaný. A to rozhodne nie je.




Na záver si dovolím vložiť jeden citát z diskusie . Jeho autorom je nick swissboy.
Spisovateľ­ a kardinál­ Michael Faulhaber­ povedal:­ "Ani­ by ste neverili,­ koľko vecí musí veriť ten, kto chce byť nevercom."­








Tip : 100 názorov.

Boh , cirkev a smrť:   http://www.100nazorov.sk/boh-cirkev-smrt/
Moc , pravda a politika:   http://www.100nazorov.sk/moc-pravda-politika/
Kultúra , spoločnosť a peniaze:   http://www.100nazorov.sk/#

sobota 7. apríla 2012

Zamyslenie na dnes: Akú hodnotu má život?

Ľudský život má jedinú hodnotu. Absolútnu. Najvyššiu. Buď život je, alebo nie je. Buď žijem alebo nie. Nemôžme byť trochu živí ani trochu mŕtvi. Rovnako, ako žena nemôže byť len tak trochu tehotná.
Je to ako spin.Aj u neho môžme uvažovať len o dvoch hodnotách: plus alebo mínus.
Buď žijem. Alebo nie.

Sulík , Andersen a homosexuáli.

Pán Sulík došiel na zaujímavú mšlienku. Veľmi ťažko riešiteľné vzorce správania a názory hypoteticky rozvinie v nejakej extrémnej situácii a na základe takého riešenia potom aplikuje ten istý vzorec rozhodnutí aj na jednoduchšie situácie.
Ako príklad je možno uviesť jeho zamyslenie nad relatívnou hodnotou ľudského života tu

Dobre teda.Osvojme si tento jeho prístup k riešeniu spoločenských otázok dotýkajúcich sa morálky a pokúsme sa rovnako zodpovedať otázku, či je alebo nie je homosexualita rovnocenná s heterosexualitou
Predstavme si situáciu po jadrovej katastrofe na Zemi. Je pripravený vesmírny koráb na evakuáciu, no môže vziať na palubu okrem riadiaceho pilota len jedného človeka.Povedzme, že tým veliteľom je pán Sulík.Koho vezme na palubu? Svojho syna? Svojho homosexuálneho kamaráta? Alebo plodnú ženu? Len jedno riešenie zabezpečí opätovnú obnovu ľudstva.A pán Poliačik ani Richard Fekete v tomto prípade obnovu ľudskej civilizácie nezabezpečia ani s kondómom a ani bez neho.
Homosexualita teda nemôže byť v žiadnom prípade rovnocenná s prirodzenosťou života.

Pán Sulík  tvrdí, že aplikáciou jeho riešenia extrémnej situácie dokázal , že ľudské životy nemajú rovnakú hodnotu a teda je logické podľa liberálov pristupovať rozdielne k právu na život hodnotiac potenciálny prínos každého počatého dieťaťa pre spoločnosť, teda vraždenie detí chudobných a handikepovaných je podľa liberálnej morálky správnym riešením.
Tu je však na mieste otázka, či aj sexuálne orientácie by nebolo správne hodnotiť tiež na základe ich potenciálnych hodnôt pre spoločnosť.Je zvláštne, že pre liberála sú riešenia s nezvratným následkom prijateľné a stojace nad právom na život počatého dieťaťa, no v prípade politickej agendy homosexuálov páni liberáli používajú prevrátený princíp.

Predseda slovenských liberálov teda stojí zoči-voči dileme. Bude sa naďalej tváriť ako nahý kráľ alebo dá za pravdu malému dievčatku?

piatok 6. apríla 2012

Ad: Sulík a hodnota života počatého dieťaťa.

SaS, teda Strana Sloboda a solidarita, sa na Slovensku dostala do povedomia predovšetkým ako strana pretláčajúca na Slovensku liberálne vzorce života, morálny relativizmus, dekadenciu , registrované partnerstvá, marihuanu a potraty.
Osobne problému interrupcií pán Sulík venuje pomerne široký priestor s tradičnou protikresťankou demagógiou.


Pán Sulík píše, citujem :
Tvrdím, že je nezmysel povedať, že každý život má presne rovnakú hodnotu. Áno, každý život má vysokú hodnotu, hodnota života je vysoko subjektívna vec a pre hodnotu života neexistuje jednotka, čiže hodnota života nie je merateľná. S týmto všetkým súhlasím a zároveň tvrdím, že životy nemajú presne rovnakú hodnotu (subjektívnu a nemerateľnú a vysokú).

Čítajte viac: http://richardsulik.blog.sme.sk/c/170378/K-hodnote-zivota-este-raz-polopatisticky.html#ixzz1rHtshDnP

Pán Sulík na ospravedlnenie vraždenia detí používa teoriu rozdielnej hodnoty života.
Pán Sulík súčasne priznáva, že vykazovanie hodnoty života pre potreby právnych úkonov je subjektívne a nemerateľné, no napriek tomu na základe subjektívneho a nemerateľného pocitu zastáva princíp oprávňujúci skutočné zabíjanie. Teda pán Sulík používa princíp spoločenskej dohody na posúdenie práva na život, presnejšie prijatie takej legislatívy,ktorá umožňuje odňať právo na život ľuďom , ktorí podľa subjektívneho pocitu rozhodujúcej osoby majú menšiu hodnotu. Ak posunieme túto myšlienku do zrozumiteľnej podoby, tak ide pánovi Sulíkovi o prijatie a akceptovanie legislatívy umožňujúcej popravovanie ľudí nie na základe viny či ich nevyhnutné omilostenie na základe neviny, ale na základe svojvoľného a nekontrolovateľného subjektívneho pocitu osoby zodpovednej za rozhodnutie, resp. zbavenej zodpovednosti právom subjektívneho dojmu.
Práve v týchto dňoch slávime najväčšie kresťanské sviatky.Pripomeňme si, že najznámejší biblický agnostik Pilát sa prihovára súdenému Ježišovi slovami, ktorými mu preukazuje nadradenosť a absolútnu moc. Že ho môže odsúdiť na smrť alebo ho omilostiť. Nie povinne potrestať na základe dokázanej viny alebo povinne omilostiť na základe neviny. Predkladá mu svoje právomoci vyplývajúce nie zo zákonných povinností, ale len zo subjektívneho pocitu. Kristus bol nakoniec odsúdený aj napriek tomu, že bol uznaný nevinným.Pilát uzavrel s rozvášneným davom spoločenskú dohodu.
Podobne pán Sulík uzatvára obchod s liberálnymi voličmi a stúpencami ateistických ideológií liberalizmu, feminizmu a sekulárneho humanizmu. Na základe spoločenskej dohody umožňuje vraždenie nevinných nie na základe dokázanej viny, ale na základe výhodnosti. Nevinné deti pre neho predstavujú menšiu hodnotu ako je hodnota jeho politickej kariéry. Hodnota Zlatého teľata.

Kľúčovým omylom tohoto sympatického ateistického politika je popletenie si pojmov.
Osobnostný či spoločenský význam,ktorý je rozdielny u každého človeka a aj logicky rozdielne môže byť predpokladaný u potenciálne počatého dieťaťa alebo skutočne počatého, nazýva hodnotou. Tu kdesi tkvie jadro stretu názorových táborov  "Za život" a "Za potraty".
Predpokladaný spoločenský prínos človeka počas jeho potenciálne prežitého života nemožno zamieňať za hodnotu života a ani v tom prípade, ak ju onálepkujeme hodnotou subjektívnou.
Hodnota života kohokoľvek nemôže mať pred zákonom rozdielne úrovne. Ak je hodnota života nemerateľná a vraj nebetyčná, nie je možné teda narábať s menejcennosťou života niekoho, alebo jeho väčším cenením hodnoty života.

Pretože od liberálnej teorie nezmyselnosti rovnakej hodnoty života kohokoľvek je len pár krokov k sociálnemu darwinizmu, núteným sterilizáciám a eugenickým rozhodnutiam.
Citujem pána Sulíka:
To, že Hitler argumentoval s rôznou hodnotou života a napáchal toľko zla, predsa neznamená, že každý, kto si dovolí spochybniť rovnakú hodnotu života, by chcel posielať ľudí do plynu.
To nikto ani netvrdí. Len je potrebné si uvedomiť, že takto nastavené etické normy vytvárajú podhubie na prístup ľudí k ľuďom práve na základe povýšenectva. Uzákonenie rôznej hodnoty života,ktorá je nateraz stále absolútna, umožňuje šírenie nacizmu s perspektívou holokaustu. Pretože Vám chýbajú "filozofické brzdy". Otázka,ktorá sa vynára,je jasne formulovateľná: Ak budeme súhlasiť so zabíjaním počatých detí, čo nám zabráni,aby sme sa zabíjali navzájom? Lebo hodnoty životov nás všetkých navzájom sú - nulové.



Predstavme si, že Marek Nikolov je na topiacej sa lodi, jednou rukou visí na lane a druhú má voľnú. Do druhej ruky má možnosť zobrať svoje dieťa alebo moje dieťa. Koho zoberie? On to nevie, lebo tvrdí, že pre neho má každý život najvyššiu hodnotu. Ktorý život teda zachráni, keď každý ma presne rovnakú hodnotu? Hodí si mincou? Slečna Tutková by možno pristúpila k tomu tak, že predsa vždy je nejaká nádej, bude sa snažiť zachrániť obidve deti a utopia sa všetci traja. Ale čo spraví Marek Nikolov? Možno sa zacyklí.

Čítajte viac: http://richardsulik.blog.sme.sk/c/170378/K-hodnote-zivota-este-raz-polopatisticky.html#ixzz1rI6OYKEJ

... a následne si odpovedá,citujem:
Viem, čo by som spravil ja. Zachránil by som moje dieťa. Bez najmenšieho zaváhania. A prečo? No preto, lebo život môjho dieťaťa má pre mňa vyššiu hodnotu ako život ktoréhokoľvek iného dieťaťa.

Čítajte viac: http://richardsulik.blog.sme.sk/c/170378/K-hodnote-zivota-este-raz-polopatisticky.html#ixzz1rI6Zia8H


Pán Sulík nám predkladá extrémnu situáciu s tým,že ak nájde vzorec riešenia,správania v tejto situácii,bude použiteľný na všetky jednoduchšie situácie.
Pán Sulík opäť,podľa mňa, nesprávne používa výraz hodnota života namiesto slova význam. Priznáva sa, že pre neho má väčší význam prežitie vlastného potomka ako cudzieho. Ano, ten postoj je logický a v podstate správny. Rodič je ochrancom svojich detí aj v extrémnych situáciách. Lenže ak si dáme túto krajnú situáciu, zamyslime sa, či vzorec jej riešenia bude použiteľný aj v iných krajných situáciách.Napr., ak by obe deti boli Vaše,pán Sulík, dvojčatá a Vy máte možnosť zachrániť len jedno. A zamyslite sa aj na takou situáciou: Môžete zachrániť len jedného človeka a v ohrození bude Vaše dieťa a manželka.Čo urobíte? Dieťa alebo manželku?
Dovolím si do tretice ešte jeden príklad. Ktorý život má pre Vás väčšiu hodnotu. Váš alebo život Vašej dcéry? Akú voľbu by ste urobili vtedy?
Svoje hypotetické situácie riešite aj z pohľadu predstáv riešení pani Tutkovej či toho mladého blogera. A dávate im do úst slová či rozhodnutia, ktorými ich znevažujete.Naozaj si myslíte, že kresťan nepoužíva rozum? Zbavte sa tejto zcestnej predstavy. Krízové situácie vyžadujú rýchle a pragmatické riešenia ,ktoré nenapáchajú ešte viac škôd.

No a na záver si dovolím ešte jednu otázku zo série extrémnych situácií.
Máte možnosť zachrániť jedného človeka a na výber máte týchto: Vlastné dieťa trpiace leukémiou, cudzie zdravé dieťa, invalidného matematika a fyzika Hawkinsa a prezidenta Európskej banky.Hm?Ako sa rozhodnete?

nedeľa 22. januára 2012

Ad: Žena a Cirkev

venované Oľge Pietruchovej.

Pani Oľga Pietruchová, mienkotvorná kresťanofóbna feministka regionálneho významu, sa pasuje do role samozvanej znalkyne kresťanských teológov a v jednej vete vychrstne charakteristiku Akvinského,citujem:
Oľga Pietruchová píše o Akvinskom:
Jeden z najväčších a najuznávanejších kresťanských teológov, Tomáš Akvinský (1225-1274), podradné postavenie žien ešte posilnil. Vychádzajúc z Aristotela chápal muža pre jeho spermu ako aktívneho, plodiaceho človeka a ženu ako receptívneho, pasívneho človeka. Preto označil ženu za nedokonalú, neúplnú, ba dokonca za „nedokonalého, neúplného muža“ (mas occasionatum).
To, že Tomáš Akvinský je autorom aj iných výrokov o ženách, jej už nie je známe.Ponúkam teda na porovnanie iný výrok pána Akvinského:
Vo vrcholnom stredoveku Tomáš Akvinský trval na názore, že obe pohlavia sú rovnakým obrazom božím a sú teda rovnako schopné spásy, no zároveň zdôraznil vládu muža. 
Je mi to úprimne ľúto, ale teraz , pani Oľga, vyzeráte naozaj ako feministická fanatička. Vlastne za to "ako" sa ospravedlňujem.Vy ňou skutočne aj ste . Tomáš Akvinský však neprispel k budovaniu sebavedomia ženy a jeho názor bol ovplyvnený Aristotelovým učením. Preto sa pýtam,ako mohol poškodiť postaveniu žien v tej dobe,keď predsa vychádzal z morálky dnes ospevovanej antiky?Kde sú teraz fanatickí liberáli tvrdiaci,že EU má korene antické? Zdá sa, že maniere antiky pod drobnohľadom spôsobujú hypertneziu dokonca aj rozhľadeným feministkám. Aristotela však feministky neoznačia za primitíva a tupca tak,ako to radi urobia v prípade akéhokoľvek kresťana. Prečo? Pretože stredobodom záujmu feministiek nie je Aristoteles a už vonkoncom nie postavenie žien vo svete, ale stredobodom je nenávisť voči všetkému kresťanskému.
Pokračujem citátom, ktorého autorom je zmieňovaná extrémistka Pietruchová.
Iste, byť ženou v krajine riadiacou sa náboženským právom šaríja nie je nič, čo by si ktorákoľvek z nás želala, a je nevyhnutné upozorňovať na porušovanie ľudských práv žien. Berme však do úvahy skutočnosť, že naša západná civilizácia má pred týmito krajinami vďaka liberálnej a priemyselnej revolúcii obrovský modernizačný pokrok. Porovnávať teda súčasnú situáciu žien EÚ či USA s postavením žien v súčasnom Pakistane či Iráne nie je celkom fér. 
Pani Pietruchová je na prekvapenie neobyčajne ústretová k dnešnému ponižovaniu žien v moslimskom svete a má dokonca aj pochopenie pre sem-tam nejaké to vraždenie neverných moslimských dám alebo znásilnených dievčatiek. Vraj ide o kultúru iných krajín. A tú treba predsa rešpektovať, o tom nakoniec je multikulturalizmus a liberalizmus. A vraj by nebolo fér porovnávať dnešný Pakistan s EU dneška, hoci pani Pietruchovej, a prirodzene nielen jej, vôbec nie je proti srsti hodnotiť udalosti v Európe spred tisícročia, alebo dvoch či troch, podľa Deklarácie ľudských práv a slobôd dneška či podľa etických noriem práve teraz platných  To je už podľa dnešných feministiek fér.
Na tomto mieste chcem liberálom pripomenúť, že Deklarácia ľudských práv a slobôd, na vzniku ktorej sa podieľali aj kresťanskí právnici, bola prijatá na celom svete, vrátane Pakistanu a teda porovnávať postavenie a osud žien v Pakistane podľa noriem uvedených v spomínanej deklarácii je nielen nutné , ale dokonca je aj fér. Iste, to by ale potom ten hanlivý obraz Cirkvi, o ktorý vám ide v prvom rade, nevyznel až tak hanlivo.
Na pomoc proti kresťanom si feministky berú aj historický gýč Dana Browna, knihu Da Vinciho kód, ktorého vážnosť a serióznosť podopierajú miliónmi predaných kníh a dokonca aj sfilmovaním s brilantným obsadením. Hoci použitím rovnakých kritérií Bibliu nepovažujú za vážnu či dokonca serióznu, hoci prekonáva štatistickú predajnosť Da Vinciho kódu mnohonásobne a stala sa predmetom záujmu neporovnateľne brilantnejších umelcov. Citujem:
To, o čom feministická teológia hovorí už dávno, v skratke načrtol vo svojom bestselleri Da Vinciho kód Dan Brown. ... nechala sa počuť O.Pietruchová
Pani Pietruchová sa opiera vo svojej práci o vybraných teológov a historikov. Jedným z nich je Kung. Jej sympatie vzbudil predovšetkým zaujatým dielom voči Cirkvi ( Katolícka cirkev - stručné dejiny ). Nie je jediná pseudohumanistka ,ktorú nezaujali desiatky iných nestranných diel o dejinách RKC,ale zaujalo ju až toto nekvalitné dielko.To že ide o nekvalitné historické dielo je pre nadanú blogerku nepodstatné. Snáď s odstupom času po napísaní toľkých stupídností si nájde čas aj na prečítanie napr. tohoto : http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/21-3-4.htm
Pilere feministickej kresťanofóbie tejto sympatickej blogerky, na ktorých stojí jej nenávisť voči všetkému kresťanskému , sú z piesku. V závere svojho článku sa pýta viac-menej sama seba:

Iste, nemáme k dispozícii porovnanie vývoja v „paralelných svetoch“, aby sme mohli porovnať vývoj spoločnosti bez vplyvu kresťanstva a katolicizmu
Ale máme,pani Pietruchová. Svet bez katolicizmu objavil v 15. storočí Krištof Kolombus.Bol to surový svet v neustálom kolotoči vojen, rituálnych vrážd , súperenia, obetovania zajatcov i vlastných obyvateľov. Získať sympatie konquistátorov na svoju stranu bolo snom mnohých indiánskych náčelníkov bojujúcich proti svojim divošským rivalom. A konquistátori umne využívali rozbroje medzi kmeňmi k upevňovaniu svojej vlastnej moci a kolonizácie nových území. Kresťanstvo vybudovalo západnú civilizáciu a prinieslo práva ženám, o akých sa iným ženám z nekresťanských oblastí nesnívalo ani v tých najružovejších snoch. Vaše tvrdenie, že ....citujem:
... že naša západná civilizácia má pred týmito krajinami vďaka liberálnej a priemyselnej revolúcii obrovský modernizačný pokrok ...
úmyselne popiera prínos kresťanstva k dôstojnému postaveniu žien v Európe. Váš feminizmus zo žien urobil požieračky chemického svinstva nahovárajúce si , že sú emancipované.Hoci práve nepochopenie ženskosti z nich urobilo len sexuálne objekty na úrovni "průchoďáka". Dnes už môžme hodnotiť desaťročia liberalizmu na základe nie prognóz, ale skúseností. Tzv. emancipované bezdetné dámy pokročilého veku končia na Pokeci v zúfalstve a samote hľadajúc aspoň virtuálnu príležitosť na rozhovor s nejakou spriaznenou dušou. Emancipácia kedysi bola spájaná so snahou žien dokázať, že sú prinajmenšom také dobré ako muži. Dnes sa žena usiluje byť mužom - a to je proti prírode.
Citujem z blogu pani Pietruchovej:
Na druhej strane, v krajinách ako Irak a Irán sa práve vďaka zasahovaniu západnej civilizácie a ním vybičovaným vášňam opätovne dostávajú k moci fanatickí náboženskí vodcovia
Nuž takéto pošliapanie si po svojom vlastnom jazyku len tak ľahko človek neuvidí.Najprv (mylne) tvrdíte, že európsku civilizáciu pozdvihli výhradne liberálne a priemyselné revolúcie a na strane druhej obviňujete tú istú civilizáciu Európy z krokov vedúcich k uchopeniu moci islamskými náboženskými vodcami. Nie je dôvodom radikalizácie islamu práve odpor voči zvrátenostiam presadzovanými liberálmi (a aj feministkami)? Dnes už nielen arabský a moslimský svet majú plné zuby európskeho liberálneho pokrytectva a zvráteností,ale liberalizmu stále jasnejšie zvoní umieráčik aj v EU. Obyvateľstvo je znechutené pseudoslobodou, pseudohumánnosťou. Teda liberalizmom. A čo sa týka islamu, ten sa radikalizuje aj v európskom priestore - v kolískach liberalizmu a priemyselných revolúcií. Toto ako vysvetlíte?
Pani Pietruchová pokračuje vo svojej antikrižiackej výprave, rozumej protikresťanskej, ďalej znevažovaním úcty k Panne Márii. Tu už nemá problém sa zaradiť do davu pohŕdajúcich úctou k žene. Jej feminizmus končí tam,kde začína skutočná úcta k žene. Tá je jej na smiech. Veď čo už odpornejšie môže byť v ponímaní liberálnych žien ako je obetavosť a materstvo? Opäť si berie na mušku kresťanskú vierouku, citujem:
Naopak, v 17. storočí Rímska inkvizícia, neskoršie Sväté ofícium, zakázala používať výraz „nepoškvrnené počatie“. 
Ani toto nie je pravda. Diskusie o nepoškvrnenom počatí boli súčasťou teologickej polemiky prebiehajúcej medzi dominikánmi a jezuitmi.Vtedy sa vlastne upresňovali teologické dogmatické definície. (Zdroj: Katkryptolog).
Nuž ideme ďalej.Citujem:
Obraz bežnej ženy je pre katolícku cirkev notoricky známy obraz hriešnej Evy....Hriech má v katolicizme podobu ženy...Žena ako deklarovaná najbližšia spolupracovníčka diablova bola hlavným objektom inkvizičných procesov, ktoré predstavujú historicky jedinečný príklad inštitucionálneho násilia páchaného na ženách.
Keby som nepoznal viaceré blogy autorky, musel by som ju asi považovať za človeka nenávidiaceho ženy. Tak sa mi zdá, že ak  by si RKC osvojila všetky  tézy feministického hnutia, z pani Pietruchovej sa stane krvilačná inkvizítorka upaľujúca všetko samičie, vrátane mačiek a pavúčic. Nikdy som ako veriaci nenazeral na ženu ako na diabla, ako tu podsúva táto extrémistka.Veriaci žijú pohodový život a pokiaľ sa riadia všetkými nábožensko-kultúrnymi etickými normami, žijú v harmonických vzťahoch.A v takých harmonických vzťahoch je šťastným aj život ženy.
Zmienka o inkvizícii v súvislostiach, ako ich naznačuje blogerka, nesvedčí o dejepisnej zrelosti.Zdá sa mi, že na hodinách dejepisu ZDŠ sa venovala akémusi inému rozptýleniu. Inkvizícia nestála na prenasledovaní ľudí na základe pohlavia a obeťami boli aj muži a dokonca aj zvieratá. Žena teda nebola hlavným objektom inkvizičných procesov.Je to zavádzanie. To by sme si osvojením logiky tety Oľgy museli namýšľať, že súdne procesy na Slovensku stoja na "homocíde", lebo hlavnými objektami sú ľudia (=homo).
V zaujímavej knihe Strach na západe v 14.-18. storočí píše francúzsky historik Jean Delumeau o cirkevných hodnostároch: „na základe poznatkov hĺbkovej psychológie môžeme zákonite predpokladať, že sa ich nebývalé potlačované libido menilo v agresívne chovanie. Sexuálne frustrované bytosti...
Tak to sotva. Toto by platilo, možno, keby obete inkvizičných procesov boli výhradne len v Katolíckej cirkvi. Ako je známe, tak najväčší rozmach dosiahlo prenasledovanie čarodejníc a ich popravovanie v tradične luteránskych krajinách a nešlo len o obete "sexuálne frustrovaných panicov".
Desiatky až stovky tisíc nevinných obetí, zväčša žien (odhady obetí inkvizície sa rôznia, najnižšie čísla hovoria o sedemdesiattisíc, iné idú do milióna)  zhorelo v inkvizičných plameňoch kvôli snahe Vatikánu o potvrdenie dogiem a posilnenie moci... píše pani Pietruchová.
Chuck Norris môže naozaj len tíško závidieť schopnosť klamať a zavádzať. Takže za obete protičarodejníckych procesov , ktoré prišli o život vinou evanjelikov, môže zase len ten "hnusný" Vatikán. Nebudem sa zaoberať tým, že obeťami neboli len ženy a pohlavie nebolo rozhodujúce pri vynášaní rozsudkov.Prejdem priamo k štatistickým číslam. Najnižšie čísla obetí inkvizície sú na úrovni niekoľko stoviek až tisícok. Racionálny údaj hovorí o približne 10 000 ( slovom desaťtisíc ) obetí. (Zdroj: Katkryptolog). Ako uvádza nick friedo...ak niekto nechce vyzerať ako apologéta, uvádza údaj niekoľko desaťtisíc... I tento prehnane vysoký údaj je však stále bližšie k pravde ako stále sa na internete vyskytujúce čísla v rádoch miliárd. Ani 9 miliónový odhad obetí inkvizície nie je ani len vzdialene blízky k historickej pravda.5 miliónov obetí Inkvizície uvádza Dano Brown vo svojom "ahistorickom opuse" Da Vinciho kód - ide zrejme o prstový odhad nezakladajúci sa na pravde. A Voltaire sa tiež bráni týmto milionovým nezmyslom a ako hornú hranicu pripúšťa 100 tisíc obetí. Zdá sa, že matematika pre brajtov je rovnako cudzia ako pre dojičky kybernetika.
Ideálny obraz ženy pre cirkev je obetavá žena, znášajúca s pokorou svoj ťažký osud. Len také majú šancu dostať sa medzi ideály a svätice...
Je ideálom pre dnešné feministky muž, ktorý opustí svoju partnerku hneď,ako dostane rakovinu prsníka? Logika sebectva ateizmu a jeho konkrétnej ideológie nazývanej liberalizmom tomu nasvedčuje. Ideálom je naozaj človek, nielen žena,ale aj muž, ktorý rieši problémy v súlade s etickými normami , pokiaľ riešiteľné sú, a znáša aj dôsledky a utrpenie, ak problém už riešiteľný nie je. Napríklad starostlivosťou o ťažko chorých a zomierajúcich. Hrozná predstava v časoch, keď sa ženám už aj pri pohľade na jednorazové pampersky obracia žalúdok ako ruské kolo vo viedenskom Prátri.
Preto je nespravodlivé jednostranne poukazovať na problémy žien v islame a využívať to na rozdúchavanie negatívnych emócií medzi kultúrami bez toho, aby sme pomenovali, čo pre ženy znamenalo (a ešte vždy znamená) učenie katolíckej cirkvi. 
Och môj Darwine! :) Takže akáže to nespravodlivosť sa deje na tomto svete, keď sa ktosi, kto nemá písomné poverenie od feministických združení ,dovolí si šepnúť čosi kritické na postavenie žien v islamskom svete. Kým moslimky v Turecku sa búria proti zákonu povoľujúcemu v donedávna prísne sekulárnom Turecku nosiť "vrecia na hlave", tak ľavicová bojovníčka za práva žien pani Oľga Pietruchová dôrazne presadzuje dobrovoľnú povinnosť týchto "vriec" moslimkám európskeho druhu. Veď by k nám ten islam ani nechodil. Nuž zvláštne, že extrémne antagonistické ideológie ,akými sú feminizmus a islam, nachádzajú súznenie v boji proti domácej kultúre a tradícii - proti kresťanstvu. Možno to aj pani Oľge príde, až bude nahánať svoju dcéru či vnučky za peniaze nás všetkých kdesi v mešitovej tramtárii.
Keby záležalo na jej predstaviteľoch (RKC) , dodnes by údelom našich žien zostalo Bismarkove Kinder-Küche-Kirche.
Odkedy to záleží na liberáloch , tak nejedna emancipovaná žena sa pohybuje v trojuholníku D55 - Abortion Clinic - Psychiatric Clinic.

(Úryvok z úvahy pre stránku TvojOponent - Obrana kresťanstva venovanej vzťahu žien a kresťanstva. Krátené.)

utorok 17. januára 2012

Výrok na dnešok alebo "Kruté vojny ateistov s teistami".

Diskutéri argumentujú vedeckými objavmi a spoliehajú sa na svoje široké vedomosti, no zarážajúci je tu fakt, že možno ani neexistuje človek ktorého by k ateizmu priviedli práve objavy vedy, rovnako ako je málo veriacich, ktorých k viere priviedlo len samotné štúdium biblie, prípadne "alternatívna" veda. Zdá sa že je všetko úplne inak.


pondelok 16. januára 2012

Je to etické?

Je to etické?

Z pohľadu ateizmu je človek len hmotou a život je absurdný.Nemá zmysel.
Feministky a liberáli presadzujú pôžitkársky postoj k životu. Tento prístup je podľa nich dôležitejší významnejší a rozhodujúcejší ako potreby tých okolo nás.
Preto presadzujú kult smrti, interupcie bez obmedzení,eutanázie, sex bez zodpovednosti...
..................................................................................................................................
1/ Ak teda interrucpia nie je vražda, aspoň do toho 5.mesiaca, potom sa natíska zavážna otázka.Ak to vyvíjajúce sa dieťa nemá mať práva ľudskej dôstojnosti a ochrany života, je zranenie matky, ktorá po agresívnom útoku potratí len poškodzovaním cudzej veci?Potom by adekvátnou náhradou za takto zničené očakávané tehotenstvo bolo len pol kila bravčového.
.....................................................................................................................................
2/ Skúsim iný príklad.Vžite sa do situácie, že máte ťažko choré dieťa,ktorému pomôže jedine transplantácia.No niet darcu.A ktosi vám ponúkne možnosť získať chýbajúce orgány,ale nelegálne.Kdesi nadruhej strane planéty cieleným usmrtením inéhodieťaťa, ktorému tieto orgány odoberú.A vám ich ponúknu a zachránia život vášmu dieťaťu.Ako sa rozhodnete?
.......................................................................................................................................

3/ Ideme ďalej. Predstavte si, že máte nejaký problém.Zdravotný.A tento by sa dal úspešne liečiť transplantáciou.Napr. máte celulitídu a tá by sa dala odstrániť , hypoteticky,transplantáciou kože. A tak sa dohodnete s priateľkou, že si orgány ušijete na mieru.Splodíte potomka,ktorému v treťom mesiaci, dokedy sú povolené interrupcie bez obmedzení aj z roztopaše žien, necháte odborníkom odobrať mozog.Plod sa ďalej bude vyvíjať bez mozgu.Takéto novorodeňa necháte stiahnuť z kože a máte záplaty na svoj škaredý zadok. Prečo nie?Veď ten plod bol "usmrtený" v zákonom stanovenej lehote a ďalej sa to vyvíjalo len ako hromada náhradných súčiastok. Je to etické?
..........................................................................................................................................

4/ Jedným z mnohých argumentov na podporu interrucpií je tvrdenie, že je správne,aby ženy mohli tieto zákroky podstupovať v prípade, že majú veľa detí.Napr.už majú jedno a to druhé by výrazne zaťažilo rozpočet rodiny.Lenže akékoľvek tehotenstvo a jeho ukončenie pred termínom je ohrozením zdravia i života ľudskej samice.Preto sa pýtam, či nie je lepšie vykonať na svojom zdravom už narodenom dieťati eutanáziu a dovoliť,aby ho mamina zomlela v mlynčeku na mäso a prebiehajúce tehotenstvo bez rizika poškodenia zdravia rodičky nechať prebehnúť až do pôrodu. Všetci by boli predsa happy...hm?

nedeľa 15. januára 2012

Správa o stave ateizmu.

Píše sa rok 2012. Kultúrna vojna, ako sa taktne nazýva netaktné znevažovanie náboženského presvedčenia kresťanov v Európskej únii a ich kultivovaná obrana, sa vedie na mnohých frontoch. Najsurovšie výpady proti predovšetkým katolíkom sú zatiaľ len na diskusných fórach internetu, no toto virtuálne bojové územie nezriedka, ba čoraz častejšie, sa šíri aj do skutočného života. Na území dnešného Československa neprešlo ani štvrťstoročie a kresťan musí opäť premýšlať, či sa verejne prizná k svojmu presvedčeniu a životnej filozofii,alebo si ponechá vieru len vo svojom najintímnejšom súkromí , aby sa tak vyhol skutočnému ohrozeniu svojich životných istôt. Byť kresťanom je vraj hanba.Byť nasledovníkom Krista, hlásajúceho lásku k blížnym, prízvukujúcemu dodržiavanie Zmluvy, ktoré nariaďuje Nepokradneš, Neoklameš, Nezosmilníš či Nezabiješ, je prejavom slabosti. Darwinizmus dneška žiada mocných, silných a bezohľadných predátorov. A ten,kto ním nie je, je okamžite považovaný takmer za škodnú hodnú úrovne a osudu obete.

Čo sa teda deje v našej krajine, ktorej ľud v novembri 1989 odhodlane sa hlásil k trpezlivosti a vytrvalosti znášať príkoria spoločensko-hospodárskych reforiem? Sľúbili sme si lásku, sľúbili sme si pravdu vravieť len, sľúbili sme si vydržať,sľúbili sme si nový deň. Nový deň po takmer 23 rokoch je opäť s temnými mrakmi na oblohe prinášajúcimi cenzúru, zastrašovanie, znevažovanie. Sloboda prejavu , ktorá mala byť jedným zo záladných pilierov demokracie, sa mení na neslobodu po prejave. Nespravodlivosť a bezprávie sa opäť rozlieva po našej krajine ako zhubná povodeň. Preživší čoraz častejšie s nádejou na vyslobodenie z duševného utrpenia dúfajú v skorú milosrdnú smrť. Neexistencia sa zdá byť ľúbivejšou a schodnejšou cestou pre spravodlivých, možno i morálnejšou,ako kolaborácia so zlom alebo priamo stotožnejšie sa s ním. Hrozivo narastá počet samovrážd. Pravda sa dnes opäť nenosí.Je nemoderná. Je prejavom slabosti. Duše dnešného vraj moderného človeka ovláda namiesto charakteru mamona.

V časoch diktatúry proletariátu, v časoch,keď vedúcu úlohu v strane a v spoločnosti mala KSČ, bola príčina ľahko definovateľná. Bola ňou totalitná ateistická ideológia marxistického komunizmu. Komunisti, ako sa vtedy nazývali stúpenci budovania socializmu, tvrdili, že nový spoločenský poriadok je zákonitosťou dejinného vývoja a len oni majú právo na absolútnu pravdu vo všetkom. Proti duševnej tyranii ako prvá vystúpila RKC. Pre komunistov sa stala nepriateľom číslo jedna. Nasledovalo prerušenie diplomatických stykov s Vatikánom a deštruktívna manipulovatívna ateizácia.Podľa tajných dokumentov tej doby schválených vedúcimi komunistami, sa ateizačný tlak sústreďuje na mladých.Generácie rodičov a starých rodičov sa mali ponechať postupnému vymretiu. Komunisti boj o presvedčenie občana, ako to Hitler kedysi výstižne nazval, boj o dušu človeka, viedli s cieľom vychovať mladého človeka k slepej viere v absolútnu spoľahlivosť štátom manipulovanej vedy a k pohŕdaniu vlastnými rodičmi. Prepisovali sa učebnice dejepisu na obraz neomylnej strany.Prepisovali sa učebnice jazyka,literatúry. Dokonca aj fyziky. Komunistická ideológia sa stávala nespochybniteľnou dogmou spochybňujúcou elementárne prírodné zákony. Pochybovanie o správnosti smerovania sa stalo trestným. Stali sme sa diktatúrou. Štátna správa sa začala plniť pologramotnými nevzdelancami a tým sa začal pniť zákonitý scenár spoločenskej evolúcie. Historická katastrofa systému sa stala otázkou času.

Dnes nevládnu komunisti. Dnes nie je modernou ideológiou komunizmus.Dnes charakterovo tí istí ľudia,ktorí nachádzajú zaľúbenie v samoľúbosti nadradenosti vlastného názoru, opäť plnia tabuľkové miesta štátnych úradov. Skorumpovaní úradníci na pozíciách, ktoré by mali byť spájané s morálnou autoritou, stávajú sa štandardom správania občanov. Veď prečo by nemal kradnúť občan,ak to robí aj správca a poslanec? Najväčšie bremeno boja proti liberalizmu, ateistickej ideológii dneška,je opäť na pleciach veriacich a Cirkvi. Cirkev dnes, aj napriek veľmi jemne a diplomaticky prednášaným kritickým posolstvám adresovaným kormidelníkom spoločnosti, sa stáva - zase - nepriateľom číslo jedna. Liberáli na riadiacich pozíciách cielene štvú proti kresťanom šírením klamstiev tváriacich sa ako dôveryhodný hlas mienkotvornej skupiny. Sú šírené skreslené informácie o živote veriacich, o dejinách, o zločinnosti kléru. Prínosy kresťanov pre civilizáciu sú bagatelizované. Pochybenia zveličované. Dnes, rovnako ako za vlády jedinej správnej strany, či ešte predtým, za Hitlera. Manipuluje sa s verejnou mienkou. Spochybňuje sa etika a morálka. Veriaci sú označovaní za primitívov, tupcov, spiatočníkov, nevzdelancov, nepriateľov vedy a pokroku. Čím je hlas Cirkvi káravejší, tým liberáli sú agresívnejší. Nenávisť zaslepuje liberálov až do takej miery, že podmieňujú priznanie základného práva na život pre kresťanov prijatím protikresťanských zákonov. Piliere kresťanského života sú spochybňované. Manželstvo je vraj prežitkom. Pravda vraj neexistuje. Základnou etickou normou sa stáva peňažná hodnota. Vzťah dvoch ľudí je podmieňovaný ekonomickou výhodnosťou. Deti sú záťažou,prekážkou. Vzdelanie je len na papieri. Spravodlivosť relatívna a rovnako tak aj morálka. Cirkev napriek mediálnej presile ponúka úplne iné hodnoty. Jej hodnoty sú v priamom kontraste s hodnotami liberalizmu.
Jeho Eminencia kardinál Ján Chryzostom Korec vyhlásil,citujem:

"Kapitáni života štátov bez Boha a bez duchovných hodnôt šíria cez masmédiá slobodu bez hraníc pod heslom bezhraničného liberalizmu, v ktorom je všetko dovolené. Všetko v mene takzvanej slobody. Ľudia obrátili na ruby všetkých sedem hlavných hriechov a vyhlásili ich za cnosti. Pýchu nazvali zdravým sebavedomím, lakomstvo zákonom ekonomiky, smilstvo nazvali zdravým biologickým inštinktom a takmer jedinou radosťou zo života, nestriedmosť nazvali vyššou životnou úrovňou, surovú závisť a nenávisť nazvali bojom o spravodlivosť a politickú slobodu, hnev nazvali rozhorčením nad názormi druhých, lenivosť nazvali filozofickým postojom. Takto kapitáni štátov bez Boha paralyzovali ľudí a národy. A zmocňujú sa ľudí i sveta."


Liberáli dnes,rovnako ako komunisti budujúci spoločnosť založenú na vedeckom ateizme, či Hitler pred viac ako 70 rokmi, útočia na veriacich s tézou, že veda a viera si odporujú. Ateisti tvrdia, že Cirkev obmedzuje vedecké bádanie. Neuvedomujú si však, že práve kresťanstvo prinieslo pre civilizáciu modernú vedu. Cirkev neobmedzuje vedecké bádanie,ale vnáša doň etický princíp. Ateisti povýšili vedu na náboženstvo a akákoľvek kritika vedy a vedcov je pre nich tým, čím je pre moslima urážka Alaha.

O vede a zločinoch páchaných v mene vedy ale nabudúce.

nedeľa 1. januára 2012

Postup pri pridávaní diskusných príspevkov.

1/ Otvorte si v internetovom prehliadači článok služby Bloger.
2/ Vo vedľajšom okne internetového prehliadača si otvorte Váš účet , internetový nick služby Google - Gmail. Prihláste sa do svojho účtu.
3/ Kliknite v okne s článkom blogu na interaktívny odkaz "Diskusia".
4/ Do dialógového okna napíšte text
5/ Kliknite na "Prihlásiť sa e-mailom na odber". Toto nie je nevyhnutný krok, ale doporučujem nastavenie upozornení na nové príspevky do aktívneho stavu.
6/ V dialógovom okne označenom ako "Komentovať ako" vyberte Účet Google.
7/ Kliknite na interaktívny odkaz "Publikovať"
8/ Zadajte slovo antispamovej ochrany a opäť kliknite na odkaz "Publikovať".
9/ Mno,  a je to :)



Ako pomôcku vkladám obrázok s vyznačením postupu, ako na to :