Veru aj ateizmus je len vierou.

Kultúrna vojna čo by hlavný ideologický stret dvoch kozmologických konceptov a východísk pre spoznávanie sveta a hľadania zmysluplnosti života, sa dnes vedie na línii kresťanstvo versus ateizmus. Kým kresťania nemajú problém prijať názor, že zložitosť sveta a jeho pôvod sa vymyká chápaniu človeka, ateisti naopak sa sami prehlasujú za stúpencov rozumu a pripúšťajú len to a len potiaľ, pokiaľ im to dovolí rozum, vedecké poznatky a - fantázia.
V skratke - ateisti považujú kresťanov za veriacich v neoverené idei a sami seba za neveriacich. Lebo neveria v neoverené idei. To, že sú vzápätí poľahky pristihnutí pri slepej viere v neoverené hypotézy, teda sú pristihnutí pri viere, ich privádza do zúrivého zúfalstva.

Ja ateizmus viera? Ateisti tvrdia, že v žiadnom prípade.

Portál komunity ateistov "Ateisti.sk" uvádza, citujem:

Ateizmus (iné názvy: neverectvo; pejoratívne bezbožnosť, z gr. atheos = bezbožný < a = ne- + theos = boh) znamená absenciu viery v existenciu Boha alebo Bohov. Tak ako nezbieranie známok nie je koníček a nefajčenie nie je zlozvyk tak, ani ateizmus  NIE JE VIERA ANI NÁBOŽENSTVO.

V podobnom duchu sa nesú aj vyjadrenia ateistických diskutérov, citujem:

Tak ateizmus je viera? :D Ak je ateizmus viera, budem sa ďalej venovať môjmu nádhernému hobby nezbierania známok :]

Vždy mi pripadala táto definícia ateizmu absurdná. Najprv si definujete boha ako neviditeľnú nehmotnú bytosť, ktorá sa dá spoznať iba cez vieru. A následne hovoríte o ľuďoch čo tejto báchorke neveria ako o "veriacich" v neexistenciu. 

Potom krestania su neveriaci? Pretoze neveria, ze Boh neexistuje. Hra so slovickami...
Naco vymyslate take bludy? Ateisti neveria vo vsemohuceho čarodejníka, bodka.

Podobných citátov nájdeme veľmi veľa. Odrážajú stav mysle dnešného moderného ateistu - podráždenie pri pohľade do zrkadla. Definícia ateizmu ako viery v neexistenciu Boha je pre nich neprijateľná.

Ateisti neveria v existenciu Boha. Hoci v skutočnosti veria v neexistenciu Boha. Akokeby medzi tými dvomi výrokmi bol nejaký významový rozdiel. ( > )

No kultivovanejšie stránky zaoberajúce sa ateizmom princíp viery neodmietajú. Wikipédia otvorene píše o ateizme nevyhnutne spojenom s vierou, citujem:

Veľa ateistov zastáva taktiež názor, že keďže ich postoj nevyžaduje žiadnu vieru okrem viery v to, čo je možné pozorovať priamo našimi zmyslami...atď

Dokonca aj veľký ateistický filozof Nietzsche tvrdí, že viera je nevyhnutná, citujem:

“Prísne vzaté neexistuje nič také ako veda bez akýchokoľvek postulátov...filozofia či viera tam musí byť ako prvá, aby z nej veda mohla získavať smer , zmysel , hranice , metódu , a právo existovať....Základom našej viery vo vedu je vždy metafyzická viera.“

Viera nie je ničím iným ako neovereným predpokladom, ktorý považujeme na základe životných skúseností a aktuálneho stavu poznania za prijateľný. Kresťania považujú svoje náboženské presvedčenie za prijateľné a rovnako tak ateisti odmietajú  kresťanstvo z pochopiteľných dôvodov. Oba názorové prúdy majú pre svoj postoj zdôvodenie, ktorým ten svoj predpoklad, teda vieru, dokážu logicky brániť.

Porovnávanie ateistickej viery k nezbieraniu známok nie je zrovna najšťastnejšie. Pretože ak nezbieranie známok nie je koníčkom, potom nemôže byť asexualita sexualitou, či rôzne sexuálne orientácie rovnocennými. No dnešný stav je taký, že aj asexualita sa považuje za sexualitu a poblúdenie je orientáciou.

Ateizmus teda vierou rozhodne je. Nie vierou náboženskou, odvodenou od nasmerovania na nejakého boha, ale vierou filozofickou. Pretože ateizmus vychádza z neovereného predpokladu, ktorý si osvojil a postavil na ňom celé spektrum filozofií.

Tvrdenie, že ateizmus nie je viera, je len kŕčovitý a podráždený pokus vyčleniť sa z komunity voči kresťanom, nakresliť pomyselné hranice a viesť zápas s umelovytvoreným nepriateľom.
Rozdeľ a bojuj, podmaňuj a vládni! Živočíšny princíp boja o teritórium. To je ateizmus vo svojej podstate.

Byť moderným - byť sexuálnym šovinistom.

Nacionálny šovinizmus z 19.-20. storočia dnes nahradili šovinizmy stranícke, politické a sexuálne, vo svojich prejavoch rovnako primitívne, hlúpe, agresívne, povýšenecké, vtierajúce sa...považujúce všetko iné za nepriateľské . Nacionálnych štváčov nahradili politológovia, politici, homoaktivisti, feministky. Cieľ však zostáva rovnaký. Na princípoch rozdelenia pospolitého ľudu, rozumej daňových poplatníkov, uchádzať sa o benefity z daní a disponovať mocou umožňujúcou parazitovať na ostatných pohŕdavo označovaných lúzou.
Tento politický či sexuálny šovinizmus je vo svojich chrakteristikách eugenickým prístupom k prísllušníkom vlastného živočíšneho rodu homo sapiens, obdobou už prekonaného nacizmu, praxe rovnako eugenickej založenej na delení ľudstva na nadľudí a podľudí, ale aj obdobou starších totalitných zriadení rovnako založených na tých s právom zotročovať a vládnuť nad tými zotročenými a poddanými.

Árijská migrácia.

Mapky dobre poslúžia aj pre agendu homosexuálneho šovinizmu a rovnako aj pre potreby politického šovinizmu.

Rovnako ako za čias Hitlera a rovnako aj za čias liberalizmu.

Vývoj ľudstva a demokracie sa dostal z kaluže pod odkvap.

Všetcí tí, čo kedysi boli v kalužiach a sú dnes pod odkvapmi, právom sa zamýšľajú, prečo kresťanstvo prežíva, kým všetky izmy sú zvrhávané a zatracované. Kresťanstvo, náuka Krista príchodzivšieho na tento svet ako bezdomovec a odivšieho ako zločinec, ponúka kostru správania prízvukujúcu ľudskú dôstojnosť všetkým. Naprieč dejinám sa kresťanstvo v očiach stúpencov nespravodlivých ideológii nadľudí a podľudí stáva nepriateľom číslo jeden s potenciálom ohroziť teorie nadradenosti jedných nad tými ostatnými.
Preto ten povyk, preto tá nenávisť, preto to štvanie proti Cirkvi.

Nemecký nacionalizmus sa v minulom storočí inštitucializoval do NSDAP. Reakciou na jeho tragické dôsledky bol boľševický internacionalizmus alebo dnes liberálny multikulturalizmus.
Sexuálny šovinizmus sa organizuje cez hnutie známe pod skratkou LGBT a reakcie na jeho tragické dôsledky sú záležitosťou budúcnosti.
Agresivita, s akou sa sexuálny šovinizmus pretláča, je však zrovnateľná s agresivitou vnucovania nacizmu alebo marxizmu. Kto nie je stúpencom ideí LGBT, je automaticky vybranou elitou exkomunikovaný a označený za homofóba a nepriateľa.
LGBT má svoje chápadlá všade, rovnako ako NSDAP v 20.storočí. Toto združenie nájdeme nielen na povestných estrádach homosexuálov - Dúhových pochodoch, ale aj v najvyšších úradoch našej krajiny. Pri Úrade vlády vznikla komisia LGBT. Vláda dotuje portál Homofobia.sk oprávňujúci zhromaďovať citlivé údaje o všetkých občanoch vyjadrujúcich nesúhlas s politikou sexuálneho šovinizmu. LGBT je podporovaná pro-potrat nadšencami ako je Možnosť voľby. V štáte Washington sa LGBT-úradníci rozhodli odstrániť zo sobášnych listov slová ženích a nevesta a nahradiť ich označením manželský partner 1 a manželský partner 2 alebo osoba A a osoba B.
LGBT sa zasadzuje o absolútne zrovnoprávnenie rôznych modelov sexuálneho súžitia s rovnakým právom na adopcie detí - bez dôrazu na záujem dieťaťa.LGBT ide ešte ďalej  podporuje biznis s deťmi ako tovarom, keď vyjadruje nadšenie nad komerčným využitím matiek na rodenie detí pre homosexuálov.

A Ty, občan, trp!

Ak nesúhlasíš, síce zatiaľ nepôjdeš do plynovej komory, ale budeš len označený za netolerantného, hlúpeho, barbara, konzervu, blázna... a to len preto, že máš iný názor.
Diskutovať so šovinistami je neakceptovateľné. Sexuálni šovinisti nediskutujú. Tí len diktujú. Rovnako ako kedysi nacisti či neskôr komunisti.
Ak sa ktokoľvek bráni analyzovať svoje vlastné názory, stáva sa ich otrokom. Odtiaľ je krôčik do organizácií typu siekt, autoritatívnych systémov a totalít. Vrátane LGBT.

Ale môžeš skúsiť si svoj názor obhájiť. Napríklad zodpovedaním týchto jednoduchých otázok:
https://sites.google.com/site/tvojoponent/homosexualita-3/nove-otazky-pre-homosexualov-1

Sovietsky "Dekrét o emancipácii žien" z roku 1918.

Až po prečítaní sovietskych vyhlášok o zoštátnení detí a žien a násilnom popretŕhaní rodinných citových vzťahov chápem odpor mnohých k symbolom komunizmu, kosáku s kladivom, a pripájam sa k všeobecnému zákazu tohto symbolu podobne, ako je zákaz hákových krížov. Pri čítaní spomínaných sovietskych vyhlášok z roku 1918 mi behal mráz po chrbte. Akým citovým utrpením museli prejsť Saratovčania a Tambovci, keď im bolo nariadené odovzdať svoje milované deti do výchovy štátu a rozpustiť manželstvá. A to ešte v tej chvíli netušili, že blízka budúcnosť pre nich skončí pohľadom do hlavní guľometov len preto, že chceli mať rodinu.

"ДЕКРЕТЫ О "РАСКРЕПОЩЕНИИ ЖЕНЩИН"

Dekrét o emancipácii žien.

http://maxpark.com/user/4294968565/content/1327887

Mnohé dekréty sovietskej moci ohromia svojou hlúposťou a ďaľšie svojou krutosťou, fanatizmom a zbytočnou brutalitou. Komunisti ich zverejnili v mestách Kronštadt, Pulkovo, Luga, Vladimír, Saratov. O týchto dekrétoch dnes nenájdete zmienku v dejepise sovietskeho režimu. Nuž pozrite sa na dve také vyhlášky, ktorými sa sovietska moc a komunisti rozhodli zrušiť nielen súkromné vlastníctvo, ale aj rodinu, pretože rodinu pokladali za prežitok, za základnú bunku buržoázneho života (!)

(Z knihy: ... B.V.Sennikov Tambov povstania 1918-1921 Raskrestyanivanie a Rusko 1929-1933 - M.:. "Vydanie", 2004)

Emancipácia žien.

1.Dňa 1.marca 1918 bolo v meste Vladimír zrušené súkromné vlastníctvo žien ( zrušené manželstvo ako stará povera kapitalistického systému). Všetky ženy sú vyhlásené za slobodné a nezávislé. Každej dievčine, ktorá ešte nedosiahla vek 18 rokov, je garantovaná plná ochrana osobnosti.

Úrad pre bdelosť a Úrad pre voľnú lásku.




2. Každý, kto poníži dievča slovom alebo sa pokúsi ju znásilniť, bude revolučným tribunálom odsúdený na maximálny trest počas revolučnej doby.




3. Každý, kto znásilní dievča mladšie ako 18 rokov, bude považovaný za štátneho väzňa a bude odsúdený v plnom rozsahu revolučnej doby.




4. Každá dievčina, ktorá dosiahla vek 18 rokov, bude vyhlásená za majetok štátu. Musia byť zaregistrované na Úrade voľnej lásky a Úrade pre bdelosť a majú právo si vybrať muža vo veku od 19 do 50 rokov za priateľa na súžitie. (žijúceho v spoločnej domácnosti)




5. Právo zvoliť si muža do spoločnej domácnosti môže využiť raz za mesiac. Úrad voľnej lásky je vo svojom rozhodovaní nezávislý.




6. Všetky deti narodené z takýchto zväzkov sú majetkom republiky a budú odovzdané rodičkami (matkami) do sovietskych jaslí. Po dosiahnutí veku 5 rokov budú tieto poslané na výchovu do detských „domácich obcí“. Vo všetkých týchto zariadeniach budú zadržiavané a vzdelávané na verejné náklady.

Poznámka: Takýmto spôsobom budú všetky deti uchránené od predsudkov rodín a dostanú lepšie vzdelanie a výchovu. Vyrastie z nich nová generácia bojovníkov za „svetovú revolúciu“.

Ďalej sa vyhlasuje dekrét pre saratovskú oblasť, ktorý má niektoré odlišnosti od dekrétu vyhláseného pre Vladimir, no v základe sú si podobné. Tieto vyhlášky miestnych sovietov sa ukazovali ako sporné a v prípadoch problémov zodpovednosť za ne niesol miestny soviet a nie sovnark. Bola tu však hrozba, že účinnosť takých dekrétov povedie k populačnej explózii a sovieti sa ich báli uviesť do praxe. Keď vyšiel takýto dekrét v Saratove, jeho účinnosť zapríčinila útek tisícok obyvateľov. Títo sa spolu so svojimi ženami a dcérami ponáhľali do Tamby, rebelujúceho regionu, ktorý odmietol uznať sovietmi kontrolované výbory a vláda mesta neuznávala sovietsku vlasť. Počet obyvateľov mesta sa po príchode utečencov zdvojnásobil. Avšak mesto poskytlo domov všetkým podobne, ako počas invázie napoleonskych vojsk v roku 1812. Utečenci zo Saratovskej oblasti boli ubytovaní v hoteloch a rodinách občanov, kde boli srdečne prijatí a obklopení starostlivosťou.

Emancipovaná žena - buduj socializmus !

Dekrét Sovietu ľudových komisárov Saratovskej gubernie o zrušení súkromného vlastníctva žien.

Právne manželstvo uzatvárané do nedávnych čias nepochybne sa javí ako produkt sociálnych nerovností, a ktoré musí byť v sovietskej republike vykorenené.

Doposiaľ zákonné manželské zväzky slúžili ako silná zbraň v rukách buržoázie v boji proti proletariátu, pretože vyhovali iba im.Najkrajší jedinci nežného pohlavia sú vo vlastníctve buržoázie, imperialistov, a z takého majetku a vlastníctva nemohlo nebyť narušené riadne pokračovanie ľudského rodu.


Preto Soviet ľudových komisárov Saratovskej gubernie so súhlasom Oblastného výkonného výboru robotníckych, vojenských a roľníckych zástupcov, nariadil:

1. Od 1.januára 1918 sa ruší právo trvalého vlastníctva žien vo veku od 17 rokov do 32 rokov.

Poznámka: Pre určenie veku je rozhodujúci zápis v pasporte (občianskom preukaze). V prípade neexistencie takého dokumentu sa vek určí na základe svedectva a podľa vonkajšieho vzhľadu.

2. Táto vyhláška sa nevzťahuje na ženy s piatimi a viac deťmi. 

3. Pre bývalých vlastníkov (manželov) sa zachováva právo na mimoriadne používanie svojej ženy.

Poznámka: V prípade nesúhlasu bývalého muža s uplatňovaním tohoto nariadenia do praxe stráca práva, ktoré mu boli udelené týmto článkom.



4. Všetky ženy, ktoré spadajú do pôsobnosti tejto vyhlášky, sú vyňaté zo súkromného vlastníctva a stávajú sa majetkom robotníckej triedy.



5. Správu prerozdeľovania a usporiadania nikomu nepatriacich žien vykonáva prílsušná Rada robotníckych, vojenských a roľníckych zástupcov


6. Občania muži majú právo používať ženy nie viac ako 4 krát týždenne po dobu troch hodín za nižšie uvedených podmienok.

7. Každý člen pracovného kolektívu je povinný odrátať z svojho príjmu dve percentá na Fon národného vzdelania.
8. Každý muž želajúci si využiť inštanciu národného bohatstva, je povinný predložiť od závodného robotníckeho výboru alebo odborovej organizácie osvedčenie o svojej príslušnosti k robotníckej triede.
9.Muži nepatriaci k robotníckej triede získavajú právo na používanie nikomu nepatriacich žien za podmienky mesačného polatku uvedeného v bode 7. do fondu 1000 rubľov.
10. Všetky ženy vyhlásené podľa tejto vyhlášky za národný majetok, dostávajú z fondu národného pokolenia finančnú pomoc vo výške 280 rubľov z mesiac.


11. Tehotné ženy sú oslobodené od daní a hospodárskych povinností počas 4 mesiacov ( 3 mesiace pred pôrodom a 1 mesiac po pôrode ).


12. Bábätká po mesiaci od narodenia budú odobraté do „Národných jaslí“, kde dostanú vzdelanie a výchovu do veku 17 rokov.

13. Matka dvojčiat dostane finančnú náhradu 200 rubľov.


16. Osoby vinné zo šírenia pohlavne prenosných chorôb budú postavené pred súd revolučnej doby.Sovietom sa doporučuje presadzovať a zaviesť zlepšenia podľa tohoto dekrétu.

Iniciátormi boli členovia Sovnarkomu a ЦК РКП Kollontaj a fiktívna manželka Lenina. Krupská.
Zverenenie týchto dekétov sa stretlo s obrovským pobúrením ľudí. Lenin na to zaregoval v zmysle, že je predčasné v tejto fáze revolúcie trvať na týchto dekrétoch, pretože nástojenie na nich by mohlo poškodiť revolúciu. Vyhláška pripravená na jeho podpis bola odložená na neskôr a na priaznivejšiu dobu.
_____________________________________________________________________

Stanovisko RKC ku komunizmu.

11. Táto náuka odopiera ľudskému životu akúkoľvek posvätnosť a duchovný ráz, čím prirodzene degraduje manželstvo a rodinu na neviazaný a čisto občiansky zväzok, respektíve len dôsledok určitého hospodárskeho systému; popiera jestvovanie manželského zväzku právnomravnej povahy, zväzku, o ktorom by nemohla rozhodovať ľubovôľa jednotlivcov alebo kolektívu; popiera teda aj nerozlučnosť manželstva. Zvlášť treba podotknúť, že komunizmus ženu nijako neviaže na rodinu alebo domácnosť. Hlása emancipáciu ženy, čím ju odvádza od rodinného života i od starostlivosti o deti a zapája ju do verejného života a do kolektívnej výroby v rovnakej miere ako muža, presúvajúc starostlivosť o kozub a potomstvo na spoločnosť. Napokon odopiera rodičom právo na výchovu; chápe ho ako výlučné právo spoločnosti a rodičia len v mene spoločnosti a z jej poverenia môžu vychovávať.
Zdroj: http://dkc.kbs.sk/dkc.php?in=dr17

_____________________________________________________________________

Súvisiace odkazy:

• Tambovské roľnícke povstanie, 
• Tambovské povstanie na Wikipédii (v češtine), 
• Podrobný opis priebehu Tambovského povstania

TvojOponent@gmail.com

Diskusia na diskusia.sk

Výrok na dnešok: O sľuboch materialistického socializmu

Citujem:
Už tieto stručné postrehy naznačujú, že Berďajev tak jednoznačne rozlišuje medzi kresťanstvom a kresťanmi. Veľmi dobre si uvedomuje, že kresťanské náboženstvo je najťažšie zo všetkých, lebo v živote sa náboženstvo lásky realizuje najťažšie. A mravné hodnoty ľudí, ktorí vyznávajú náboženstvo (alebo sú aj ateisti) sa dajú merať práve podľa ich viery a ideálov. Preto je pre kresťana ťažké byť na výške svojej viery a ideálu, lebo kresťan musí milovať aj nepriateľov, aj niesť svoj kríž, čo nemusí ani žid, ani mohamedán, ani materialista.
Veď koniec-koncov Cirkev Kristova nie je povolaná, aby organizovala život a vonkajším, násilným spôsobom víťazila nad zlom. “Cirkev očakáva všetko od vnútorného, duchovného prerodu, súčinnosti ľudskej slobody a Božej milosti” ([4], s. 6). V tomto kontexte vyjadruje Berďajev veľmi pregnantne podstatnú črtu kresťanstva. “Kresťanstvo svojou podstatou nemôže násilne zničiť radikálne ľudské zlo ľudskej prirodzenosti, kresťanstvo uznáva slobodu človeka” ([4], s. 6). Pripomína, že nie skrze slobodu, ale násilím nad ľudskou slobodou sa uskutočňovali sľuby materialistického socializmu, ktorý chcel nastoliť spravodlivosť, odstrániť utrpenie a zlo a pod. To je vlastne príklad vonkajšej, donucovacej sociálnej organizácie, cesty sociálneho donútenia k cnosti, k dobru a pravde. Ale v tom spočíva hlavný rozdiel medzi ním a kresťanstvom, ktoré vyžaduje cestu vnútorného, duchovného prerodu.
Zdroj: http://www.uski.sk/frm_2009/ran/2004/cl040209.htm

Homosexuáli, feministky, liberáli a rozvrat národného jazyka.

Viete, ako sa povie po anglicky učiteľ?
A viete ako sa povie učiteľka?
No skúsme si tie isté slová preložiť do nemčiny, španielčiny alebo ...alebo   vyberme si trebárs maďarčinu.
Vo všetkých jazykoch nájdeme čosi spoločné. Nerozlišujú rody.
Ľúbozvučné slovanské jazyky sa môžu popýšiť výnimočnosťou - dokážu pomocou gramatiky a skladby slov rozlíšiť rod mužský od ženského. Je to charakteristická vlastnosť, ktorá náš malebný jazyk odlišuje od anglo-saských. Alebo ugro-fínskych. Podobným spôsobom náš jazyk rozpoznáva rod aj pri tvorbe vlastných mien a rodovú odlišnosť si zachováva aj pri opisovaní rodovo rozdielnych vecí pomocou prídavných mien. Schopnosť rodového rozlíšenia si náš jazyk dokáže zachovať aj v iných slovných druhoch.
Do tohto ustáleného zaužívaného jazykového a dorozumievacieho systému sa vnášajú cudzorodé prvky z iných jazykov. Ovplyvňovanie slovnej zásoby je bežná vec.Jazyk je ako živý organizmus, vyvíja sa a v ňom sa zrkadlia aj spoločenské pohyby. Po roku 1989 náš jazyk postihla devastačná lavína v podobe slepého preberania amerikanizmov. A tak sa z pukancov stal popcorn, z hlasitosti volume, z oddelení pre styk s verejnosťou public relation, z tvaroznalectva dizajn, z obilného pečiva cereálne... Milan Markovič v jednom svojom článku vtipne poznamenal, že Slováci nezačali používať angličtinu preto, že by ju dokonale ovládali, ale preto, že neovládajú ani len svoj materinský jazyk.
Na tejto slepej vlne amerikanizácie slovenského jazyka sa priplazila ďaľšia pohroma - feminizmus.
Akási nedocenená dáma prišla s návrhom zrušenia prechyľovania ženských priezvisk. Vraj je to rodová diskriminácia. Lebo podľa feministiek prechyľovanie ženských priezvisk ponižuje dôstojnosť žien a to tým, že naznačuje povinnosť ženy sa podriadiť mužovi a priezvisko je vyjadrením vlastníckeho vzťahu muža. Napríklad pani Nováková teda logicky patrí pánu Novákovi. A ak dôjde k rozvodu a novému sobášu, mužovi predsa priezvisko zostáva a žena sa zase podriaďuje novému mužovi - aj novým priezviskom. Nuž akáže to krivda sa stala na ženách?
Nestala sa žiadna krivda. Len hlúposť opantala mysle súdružiek feministiek.
Dámy z feministických hnutí zabúdajú, že:
Podriadenosť alebo vlastníctvo sa vyjadruje privlastňovacími prídavnými menami a tie sú na konci s krátkym -a. Teda by privlastnená pani Nováková bola po privlastnení len pani Novákova. Je to malý dĺžeň pre pravopis, no veľký skok pre medziľudské vzťahy.
Novomanželia si vyberajú priezvisko podľa svojho uváženia. Majú na výber viacero možností. Priezvisko si zmeniť môže len žena a preberie priezvisko muža, s prechyľovacou koncovkou samozrejme. Ale je prípustné aj prebratie ženského priezviska mužom, bez tej koncovky -ová. Môžu si obaja ponechať svoje priezviská, či si môžu vybrať úplne nové. Kdeže sa stala krivda? Ach ano.... koncovka -ová feministkám oči kole.
Pracovník jazykovedného ústavu sa k záležitostiam prechyľovania ženských priezvisk vyjadril šalamúnsky. Odstránenie prechyľovania je v rozpore s jazykovou tradíciou slovenčiny, ale ženám by sa malo umožniť podľa vlastného uváženia písať priezviská bez tej do očí bijúcej koncovky - ová. Dobre, takže naša modelová pani Nováková bude teda pani Novák. Nech sa pani feministka zadávi. Okolie si zaťuká prstom na čelo, a dievčatko hlesne: Kráľ chodí nahý!
A tak pani feministka Novák ide po ulici a stretne pani feministku Pokornú. A ako to medzi klebetnicami z Klubu nesmrteľných chodí, Novák-pani sa so širokým úsmevom na tvári popýši svojím mužsky znejúcim ženským priezviskom. Už je rovnocenná s mužmi, už je Novák a nie nejaká chudera Nováková. Lenže aj pani Pokorná chce byť moderná feministka. Ale na emancipáciu by potrebovala prechyľovaciu koncovku (-ová) a tú táto nešťastnica nemá. A tak na matrike požiada o zmenu priezviska a vzápetí sa z pani Pokornej, povedzme z pani Alžbety Pokornej stane pani Alžbeta Pokorný.
Dámy sa poberú domov.
U Novákovie family je tradičná moderná idylka. Pán Novák varí v kuchyni, pani Novák číta na Azete noviny. Pán Novák je tiež tvrdý stúpenec  rodovej rovnosti.  Žiadnu diskrimináciu žien nestrpí. Keď rovnoprávnosť, tak pre všetkých. A vyberie sa na matriku aj Novák. Novák - pán. Pán Novák chce rovnaké právo prechyľovania priezvisk pre mužov, ako majú ženy. Matrikárka chvíľu premýšľa, ale keďže je to stará feministka, ktorá sa na úrad dostala iba kvôli vyrovnávajúcim rodovým kvótam, tak namodeluje pánovi Novákovi priezvisko podľa jeho priania - z "pán Novák" sa stane pán Novákovej. Konečne zdravý rozum zvíťazil. Nevedno nad čím.
Ošiaľ rodovej rovnoprávnosti postupne zachváti všetkých. Pani Janů sa chce prechýliť, aby slávnostne deklarovala svoje majetkové zatriedenie k rodine Rokefelerovcov. Aj pán Tomšů sa chce prechýliť a dať na vedomie svoju podriadenosť k manželke Tomšů. A čo starká báčika Chocholovie? Tú kto prechýli? A hlavne - ako? Aj Zuzanka Hraškovie zostáva bezradná stáť pri pitvore.
Na Pride Bratislava 2030 sa opäť uskutoční teatrálny sobáš dedičného predsedu hnutia homosexuálov s jeho tridsiatym druhým registrovaným partnerom. Rozhodnú sa pre spoločné priezvisko Putrovci. On, pán, bude Putra a on, tiež pán, bude Putrov. Nech je všetkým jasné, kto ku komu patrí. Na slávnostnej maškaráde za nadpráva sexuálnych menšín spíšu memorandum, v ktorom požadujú nahradiť označenie muža, manžela, slovom aktív a ženu navrhujú označiť za pasív. Lebo ani delfíny sa nezvyknú označovať ako manžel delfín s manželkou.
Onoho času som sa obrátil na pani feministku Pietruchovú s otázkou, či vidí rodovú diskrimináciu aj v písaní zámen oni/ony . Márne, odpovede som sa nedočkal.
Mmiochodom, napadá ma, nebolo by správne feministky nazývať feministami? Aby sme boli rodovo korektní...
A po tom celom samohašterení jednu chuťovku, či ako hovoria ľudia nad úrovňou, jednu delikatesu. Skúste si, len tak sami pre seba, v duchu vysklonovať priezvisko pani Novák. Aký bude tvar v druhom páde? Od pani Nováky? Podľa vzoru žena? Hehe... Veru veru, bez prechyľovania nevyskloňujete ani  ... ani... starú bačkoru. :))) Hehe... A dokonca aj pani Merkel či stará Clintonka sa bude musieť pokloniť našim jazykovým zvyklostiam. Lebo reč je o pani MerkelOVEJ alebo ClintonOVEJ. A nie o pani Merkel či o pani Clinton. Nuž ktovie. Raz daňovnikmi dotovaný vládny odbor pre rodovú rovnosť nahradí slovenské skloňovanie pomocou siedmich pádov anglickým spôsobom sklonovania. Ale ešte predtým si feministky posvietia na rodovo nekorektné piktogramy a dopravné značky. Lebo taký pánsky bicykel na značke prechod pre cyklistov spôsobuje vážne psychické problémy feministkám.

Prečítajte si súvisiaci článok od blogera pána Antona Hrnka: Čo s našou koncovkou -ová

A neprehliadnite ani diskusiu pod článkom.

Boh alebo manželku na prvé miesto?

Reakcia k článku Martiny Cipkovej "Náboženský fanatizmus"

Ja tak trošku rozumiem autorke. Ona totiž poukazuje na problém modloslužobníctva. Praktikovanie rituálov, ktoré môžu viesť k náboženskej slepote. Lenže takí prehnane veriaci  aj keď dávajú na prvé miesto Boha, v podstate dávajú na prvé miesto nie Boha ale svoju predstavu o ňom, ktorej sa klaňajú. Pretože ak niekto prehliada starostlivosť o rodinu alebo manželku, dopúšťa sa práve vtedy skrivodlivosti voči Bohu.
Kresťanstvo charakterizuje rešpektovanie Desatora, jeho dodržiavanie. Pre kresťana je to zákon, no tento zákon sa napĺňa láskou. Lebo s láskou sa človek nedopúšťa ani vrážd, ani krádeží, necudzoloží, neklame... Naplnením Zákona, naplnením zmyslu kresťanstva, je láska, úcta k blížnemu.
Keďže nie som teológ, pomôžem si Katechizmom, z ktorého citujem:

"DRUHÁ KAPITOLA „MILOVAŤ BUDEŠ SVOJHO BLÍŽNEHO AKO SEBA SAMÉHO“ 
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nové prikázanie vám dávam… Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34).
2196 Na otázku, ktoré prikázanie je prvé, Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ,Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ,Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet“ (Mk 12,29-31). 
Svätý Pavol apoštol to pripomína:(2822) „Kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska“ (Rim 13,8-10). "

Koniec citátu,zdroj tu: http://www.katechizmus.sk/?action=getk&kid=2949

Takže len dodám, nemajte strach z ľudí vyjadrujúcich svoju lásku k Bohu, ale skôr z tých, ktorí za prioritu lásky k Bohu skrývajú vlastný egoizmus. Oddaného kresťana nespoznáte ani podľa šiat a ani krížikov.
Ešte by som upriamil pozornosť na jednu vec, ktorá ilustruje nebezpečenstvo zbožňovania partnera a odsúvania Boha na nižšie priečky. Ak totiž partner začne nútiť svoju manželku (a v dnešnom svete divokých vzťahov partnerku) k nemorálnemu správaniu, predstaviť si môžete čokoľvek, má prednosť Boh, Zákon, Desatoro či pre ateistov zdravý sedliacky rozum a rozchod s takým tyranom je lepším riešením ako slepá oddanosť ku kedysi milovanému partnerovi. Preto Boh je na prvom mieste. Podľa mňa.
viere"  a "Cirkev a spoločnosť" ? Cesta cez môj azetovský profil.
Zdroj: http://blog.sme.sk/diskusie/2084005/1/19449712/Nabozensky-fanatizmus.html#19449712

Rozprávka o dvoch kozliatkach s dobrým koncom.

alebo otvorený dopis predsedovi Spoločnosti Prometheus pánovi Romanovi Hrádeckému.

Zo stránky Spoločnosti Prometheus.Citujem:

Na základe informácie od člena Spoločnosti Prometheus (ďalej len SP) sme sa dozvedeli, že v regionálnej tlači, v týždenniku MY ORAVSKÉ NOVINY, bol zverejnený článok o vykrádani motorových vozidiel ku ktorému bol použitý na prvej strane titulok DLHOPRSTÍ ATEISTI Zlodeji kradli, kým sa ľudia modlili. V samotnom článku však nikde nebola uvedená informácie že by zlodeji, ktorých zadržala polícia, vyjadrovali svoj svetonázor, ktorým mal byť podľa titulku ateizmus.

Toľko citát. Zdroj http://prometheus.unas.cz/myon.htm
                             http://slovakia.humanists.net/myon.pdf

Idú dve kozliatka oproti sebe. Prídu k lávke cez potok a hoci vidia, že lávka je úzka, vykročia na ňu obe. Stretnú sa v strede nad potokom a ani jedno nechce cúvnuť. Chvíľu sa dohadujú, ako je zrejmé zo zverejneného rozhovoru na stránke spoločnosti Prometheus, až nakoniec jedno povie:

Určite sme to nemysleli tak, ako popisujete, a úmysel hanobiť skupinu osôb bez vyznania musím odmietnuť. A, opakujem, osobne a aj za noviny sa ospravedlňujem za tú formuláciu avíza. Skúste teda ešte pár klikov na klávesnicu a napíšte mi, či naozaj trváte na zverejnení Vášho protestu a ospravedlnenia, ktoré ste nám poslali. Čakám Vašu odpoveď.

A to druhé kozliatko registrované v zozname osôb spolupracujúcich s ŠTB (http://www.cibulka.com/cgi-bin/osoby.exe?code=W) pod maštaľným menom Eso , registračný zväzok 16574 , Hrádecký Roman, dátum narodenia 01.08.1959, dôverník, Banská Bystrica ) zamečalo, že len ono chce mať pravdu. A tak šéfredaktorka týždenníka MY ORAVSKÉ NOVINY cúvla a nechala samozvaného hovorcu ateistov a ľudí bez vyznania prejsť. Lebo múdrejší ustúpi.

O čo teda ide?

Týždenník MY ORAVSKÉ NOVINY zverejnili prípad trestného činu krádeže a z marketingových dôvodov ako je to už zvykom na Slovensku zmietajúcom sa v mediálnom gýče a bulvárnosti zvykom, dali tomu nadpis Dlhoprstí ateisti. Zlodeji kradli, kým sa ľudia modlili. S podobnými fígľami novinárov a redaktorov sa stretávame veľmi často, denne a na každom kroku. Pána predsedu Spoločnosti Prometheus Rommana Hrádeckého však nenapadne protestovať proti úrovni novinárskej etiky. Vzatie ľahkej irónie z nadpisu článku niekým ako urážka presvedčenia kresťanofóbnych osôb musí vzbudiť pohŕdavý úsmev na tvári každého čitateľa, ktorý nemá trpaslíčie srdce. Pán Hrádecký však k takým nepatrí. A tak s odhodlaním chrániť česť a nactiutŕhanie sadol za svoj "persónalkompjúter" a vytvoril kauzu. Medzi pospolitým ľuďom používajúcim zdravý sedliacky rozum sa tomu hovorí "búrka v pohári vody". A je na to aj liek, opäť zo studnice múdrostí mnohých generácií tohoto národa: "Nerobte z komára somára". Pán Hrádecký však zrejme nepozná tieto stáročiami osvedčené múdrosti. A možno aj pozná, len riadiť sa nimi mu príde akosi zaťažko. A tak na titulnú stránku svojho portálu zavesil kauzu diskriminácie ateistov, ktorá sa nekonala a bola kauzuou iba ak v hlave pána Hradeckého. Ten všetko zaklincoval takto:

Ostával len dúfať, že v budúcnosti nebudeme svedkami podobných nekorektných vyjadrení na adresu občanov bez náboženskeho vyznania v iných médiach. Zároveň pri tejto príležitosti chceme požiadať všetkých, ktorí zistia podobné nekorektné formulácie, či informácie, alebo vyjadrenia, ktoré sa dajú overiť aby nám ich zasielali na kontakty uvedené v spodnej časti tejto stránky.

Spoločnosť Prometheus

Musím Vám pripomenúť, pán Hrádecký, že v článku MY ORAVSKÉ NOVINY sa spomínali ateisti a nie osoby bez vyznania, čo je obrovský ale skutočne obrovský rozdiel. Za druhé, nikto Vám nedal právo vystupovať v mene všetkých ateistov a už vonkoncom nie v mene veriacich, ktorí sa rozhodli neprihlásiť sa k náboženskému presvedčeniu, pretože ho považujú za osobnú vec. Vo svojich mailoch sa okrem iného vyznávate k uctievaniu princípov slušnosti, úcty a spravodlivosti. Vzhľadom k tomu Vás žiadam o ospravedlnenie za vytváranie klamlivého dojmu, že ste predsedom združenia zastupujúcich všetkých ateistov. Súčasne zdôrazňujem, že nemáte morálne právo sa vydávať za človeka reprezentujúceho ľudí bez vyznania a bez ich poverenia nemáte právo, v duchu princípov, ku ktorým ste sa verejne prihlásili a to menovite k vyznávaniu k princípov úcty, slušnosti a spravodlivosti, vydávať prehlásenia a žiadosti na ospravedlnenie a nápravu. Ak tak činíte, konáte zavádzajúco a nekorektne.

Pán Hradecký sa na jednej strane hlási k princípom spravodlivosti a humanistickým ideálom. To je chválihodné. Lenže ak je páchaná tá istá krivda na človeku iného názorového presvedčenia ako je to jeho, tu už odvracia tvár od skrivodlivosti, ba práve naopak, sám ju podporuje. A zdôvodnenie je šokujúce. S ohľadom na racionalizmus považuje za potrebné poukazovať na agresivitu, nezmyselnosť a škodlivosť náboženstva v dnešnom svete. A aké racionálne vyjadrovacie prostriedky pán Hrádecký používa? Ako dôkaz racionality ateistov, ktorých vraj zastupuje pán Hradecký, vkladám obrázok:

http://spolprom.blogspot.cz/2012/07/cim-sa-papez-asi-umazal.html

Pán Hradecký tento druh argumentácie nazýva slušnou satirou. Hoci portál Spoločnosti Prometheus nemá nič spoločné so satirou. Je to hrubé zneváženie náboženského cítenia katolíkov. Takéto konanie však nepoburuje len veriacich, ale aj ateistických intelektuálov a argumentačný primitivizmus a fanatizmus zašiel priďaleko na to, aby iní ateistickí intelektuáli mlčali. Nedávny názorový konflikt medzi takpovediac liberálnymi a fundamentalistickými stúpencami sekulárneho humanizmu vyústil aj do medializovanej mailovej prestrelky, ktorú približuje na svojom blogu pán Škoda v článku "Vírenie medzi humanistami po Dni humanistov 2012". A veru odzneli veľmi ostré slová:

Odpoveď doc. E. Chmelára R. Škodovi.
Odpoveď od doc. Chmelára prišla obratom už 7. júla 2012:
Pán Škoda, už som Vám raz povedal, že ste fanatický dogmatik a jediný rozdiel medzi Vami a inkvizítormi je v tom, že neveríte v boha. Váš výklad humanizmu sa už ponáša na sektárstvo. Rád by som podotkol, že jedným zo základných znakov humanizmu je tolerancia, ktorej Vy nemáte ani zamak, ale nebudem s Vami zbytočne strácať čas, lebo Vy nepočúvate fakty, iba svoje predstavy. Asi by Vás roztrhlo od jedu, keby ste sa dozvedeli, že prítomným sa moja prednáška veľmi páčila. A dúfam, že Vás ako člena Spoločnosti Prometheus neurazilo, že Cenu humanistov dostala veriaca evanjelička. Buďte taký dobrý a už ma neobťažujte. Šetrite si zdravie.
E. Chmelár

Vráťme sa teda k rozprávke o dvoch kozliatkach. Pani Vojtaššáková, šéfredaktorka týždenníka MY ORAVSKÉ NOVINY múdro ustúpila predsedovi Spoločnosti Prometheus vidiac pred sebou maily človeka s trpaslíčim  srdcom. Pán Hrádecký sa jej za to odmenil zverejnením mailovej korešpondencie. No ktovie, raz to možno šéf SP zaradí aj do svojho životopisu. Podobne, ako Napoleon vojnu o Waterloo. Len s tým, že tento capko si svojím nastojčivým naliehaním na vynútenom ospravedlnení vlastne riadne umazal svoj charakter. A ktovie, možno ani nie. Nejaký ten fliačik na hnojisku si nikto už ani nevšimne.Na takú kopu hnoja treba  poriadny bager.